,,Ešte dve hodiny.." vzdychla si vedľa mňa Clarie. Michael s Calumom za nami zaspali, takže sme sa poslednú polhodinu trochu nudili. Ale kto by sa nenudil pri šesť a pol hodinovej ceste autobusom?
,,Clarie?" oslovila som ju potichu.
,,Mhmm?"
,,Čo by som mala robiť?" spýtala som sa opatrne.
,,Chýba ti?" odpovedala mi otázkou. Jednoduchou otázkou, na ktorú neviem odpoveď.
,,Áno.. teda..No ja neviem..Skrátka po tej hádke som sa len cítila taká.. chápeš.. urazená alebo čo... neviem, či mi chýba niekto, kto ma tu nechce." koktala som a nevedela, či to dáva zmysel.
,,Hailey, nemyslím si, že to povedal vážne. Keby ťa nechcel, tak by ťa nepobozkal, neplakal, nekreslil na zradlá srdiečka a nebol by ako mŕtvola. Vieš, že sa tak normálne nespráva." povedala a z jej úst to všetko znelo tak samozrejme.
,,Plakal?" spýtala som sa slabo. Ja som v tom, že jediná ktorá som plakala, som bola ja. Clarie prikývla.
,,Predtým ako mu Mikey vrazil mal vraj slzy na krajíčku." povedala.
,,Lebo sa bál Michaela. Však mu rozťal peru, nie?" neviem prečo, nešlo mi do hlavy, že by Ashton plakal. A ešte k tomu kvôli mne. Z nejakého dôvodu som hľadala všetky možné vysvetlenia, ktoré by vraveli, prečo je Ashton taký, ale ani jedno nebolo spojené so mnou.
,,No jasné. Ako mohol vedieť, že mu Michael vrazí? Veď to nevedel ani on sám." povedala Clarie a mierne sa zasmiala. Pousmiala som sa.
,,Mala by si sa o tom s ním porozprávať. Určite ti chýba, len si to nechceš priznať, lebo ti ublížil. Ľúbiš ho Hailey." povedala a posledné tri slová zvýraznila. Usmiala som sa na ňu. Trochu silene, ale dúfala som, že to nespozná. Nikdy by ma nepadlo, že ma niekto bude musieť presviedčať o tom, či Asha ľúbim, alebo nie. Ja mám však pocit, akoby sa vo mne niečo zlomilo za tých pár hodín, čo som bola bez neho. Len neviem, čo sa tým zmenilo.
-
Ani neviem ako, už sme stáli na recepcii hotela s kuframi a taškami a čakali sme, kým nám dajú kľúče od izby. Už nebudem riešiť dilemy, ako prežijem s Ashom na izbe. NIE. Skrátka budem s ním, porozprávame sa, a všetko urovnáme. Tak. Všimla som si, že recepčná dáva Ashtonovi klúč. Ash sa ani neobzrel a šiel smerom ku schodom. Chcela som ísť za ním, ale na schody som si s mojimi kuframi netrúfala. Spýtala som sa, na ktorom poschodí sme a šla som do výťahu. Zas nám uzavreli celé poschodie, aj keď zaberieme len pár izieb. Počula som cinknutie a dvere sa otvorili. Ashtona som už nestihla, videla som len dvere na konci chodby, ako sa zatvárajú. Šla som pevným krokom, ale čím bližšie som bola k izbe, tým menej odvahy som mala. Nie, nie. Porozprávam sa s ním aj keby čo bolo. Už som stála pred dverami. Nehcela som tam len tak vtrhnúť, tak som sa zhlboka nadýchla a zaklopala som.
,,Je otvorené." počula som zamrmlanie z vnútra. Otvorila som dvere a vkročila som. Ash sa otočil, aby sa pozrel, kto to je. Keď ma uvidel, akoby zmrzol. Tvár mu červenela, a oči vlhli. Dvere sa zavreli a to bol jediný zvuk, ktorý sa dal v tej chvíli počuť. Pustila som tašku aj kufor a spravila som krok dopredu, teda smerom k Ashtonovi.
,,Ashton, musíme sa porozprávať." začala som. Ashton pokrútil hlavou a podišiel bližšie.
,,Nie, ty nemusíš hovoriť nič." povedal a kľakol si. Kľakol si. Čo do pekla..? Naštastie si kľakol na obe kolená a nie len na jedno, ako sa to zvykne, keď sa žiada o ruku. Čudné gesto.
,,Hailey, hrozne ma to mrzí. Nič z toho, čo som povedal, som nemyslel vážne. Naozaj. Tie hodiny, ktoré som bol sám, boli ako peklo. Nevedel som..č-čo bude..s n-nami..." začal rozprávať a ku koncu mu hlas začal preskakovať a z úst sa mu namiesto slov drali vzlyky. Plače. Nemohla som sa na to pozerať. Kľakla som si tiež a pozrela mu do očí, z ktorých každú chvíľu začnú tiecť slzy. Verím mu. Aj keď on mi neveril, keď som to najviac potrebovala... Tým sa to celé začalo. Tým, že mi neveril.
,,Chýbaš mi." zašepkal a v tom momente sa mu z oka vygúľala jedna slza. Premohla som sa, natiahla ruku, položila mu dlaň na líčko a palcom som mu ju zotrela. Ani som si neuvedomila, že by som mu mala odpovedať. Aj ty mne. Ale nejak to nešlo. Som si istá, že mi chýba, tak prečo to nejde? Ruku som rýchlo stiahla naspäť.
,,Hailey, odpusť mi." zašepkal. A mne sa odpoveď zase zasekla niekde v hrdle.
,,Ľúbim ťa." šepkal ďalej. Zas žiadna odpoveď. Čo sa to so mnou deje?
,,Povedz niečo." vzdychol bolestne. A mne zas z úst nič nevyšlo. Takto to nejde. Nahla som sa a priložila svoje pery na tie jeho. Bol to krátky nežný bozk, ktorý mu dal, dúfam, odpovede na ktoré čakal. Odtiahol sa a po dlhom čase som uvidela jeho krásny úsmev s jamkami v líčkach.
,,Takto nejak prebehol aj náš úplne prvý bozk." povedal. Usmiala som sa.
,,Ale to sme nemali obaja slzy na krajíčku." opravila som ho.
,,Ja som rozprával a ty si ma umlčala. A dala ho namiesto odpovedí." pokračoval. Keď som sa nad tým zamyslela, fakt to bolo tak... Usmievala som sa. Po dlhom čase úprimne. Ash sa ku mne nahol a pobozkal ma. Jeho ruky sa presunuli na môj pás a moje na jeho krk. Bol to dlhý, miestami nežný a pomalý, inokedy vášnivý a náruživý bozk, ktorý vynahradil aspoň chvíľu z tých nekonečných hodín.
---
Tadáá :D Žeby bol Hashton (@Squirrel_96 to mám od teba :D) späť ? Ale netešme sa, lebo toto nie je koniec :D a aby som bola úprimná, je to len začiatok :DDD
Túto časť venujem @IamMsIrwin cause we don"t stoooop and we are foreeever young :DD pretože sa s ňou úžasne píše, ONA úžasne píše - Fake Relationship je jeden s mojich obľúbených :3 - a tak :D
Na minulej časti je myslím 13 votes, čo je podľa mňa dosť a už by sa patrilo niečo pridať :D ) Ďalšia časť by mohla byť TEORETICKY zajtra, ale to len keď budem mať pokoj (lebo sa tu musím hrajkať s takými dvoma deckami a pokoj mám, len keď spia :D) Ak nebude zajtra, tak pozajtra, a ak nie pozajtra, tak až v sobotu alebo v nedeľu :( Uvidím :D
Reads stále pribúdajú, moje sebavedomie stúpa (lol klamem :DD) a author's notes sa stále predlžujú :D Dúfam, že to nevadí :D
Taktiež dúfam, že sa páči :) Nechajte komentár s akýmkoľvek názorom , vote pre motiváciu a poprípade môžte aj nejako zdieľať :D :)
P.S.: sorry za chyby, nie som na svojom notebooku ale na nejakom starom PC takže klávesnica je dosť iná :D nikto nie je dokonalý :D
ILYSM :3
ESTÁS LEYENDO
Br(ok)en // 5SOS (SK)
Fanfic,,Aj napriek všetkému čo sa stalo, nič neľutujem," ACHTUNG: tento príbeh som písala pred približne dvoma rokmi a po spätnom prečítaní cítim povinnosť varovať prípadných čitateľov, že príbeh ktorý sa chystáte čítať obsahuje množstvo chýb, či už pravo...
