Chvíľu mi trvalo, kým som vstrebal to, čo mi Clarie povedala.
,,Ako jej to mám povedať? Ahoj zlatko, včera som sa ožral a podviedol som ťa, dúfam, že ti to nevadí." vyštekol som. Clarie sa uškrnula.
,,Nie si v takom dobrom rozpoložení, že by si ju mohol volať zlatko." odbila ma.
,,Prečo ma nútiš jej to povedať?" spýtal som sa zúfalo a ignoroval som jej poznámku.
,,Prečo sa ty sám nenútiš jej to povedať? Znie to akoby si si nebol istý, či ťa Hailey natoľko ľúbi, aby ti odpustila." povedala a založila si ruky na prsiach.
,,Nie. Hailey ma ľúbi. A ja ju tiež." povedal som pevne.
,,Ona možno teba hej, ale včera to tak s tebou nevyzeralo." povedala.
,,Bol. Som. Opitý." precedil som medzi zuby.
,,Ash ja nechápem prečo si na mňa taký nasraný... Mal by si byť na seba." povedala kľudným hlasom.
,,Som na teba nasraný! Nútiš ma jej to povedať!" zakričal som.
,,Snažím sa ti pomôcť! Ako sa jej chceš pozrieť do očí? Ona o ničom nebude vedieť! Bude si myslieť, že si dokonalý priateľ, ale ty si pri tom obyčajný hajzel! Myslela som si, že po tej hádke si Haiely budeš viac vážiť, ale zjavne to tak nie je." zakričala aj ona.
,,Keď si ju naposledy skoro stratil, vyzeral si ako mŕtvola. A ona tiež." pošepkala.
,,Ale keď jej to poviem, bude to zase tak. Ja ju nechcem znova stratiť." šepkal som aj ja. Pristúpil som k nej a objal som ju. Objatie opätovala, na moje prekvapenie.
,,Ďakujem, že mi rozumieš." povedal som.
,,Tak sme dohodnutí hej? Nič sa nikomu nehovorí." zhrnul som to potichu. Clarie sa vymanila z objatia a odstrčila ma.
,,Prosím? Robiš si zo mňa prdel? Tak to teda nie! Si ešte väčší hajzel ako som si myslela! Takže ty mi tu natáraš, že ju nechceš znova stratiť a neviem aké sračky, aby si vyzeral ako milujúci zronený chalan, ale pritom si ma chcel len zmanipulovať, aby som s tebou súhlasila!" kričala.
,,Ukľudni sa. Niekto nás začuje." snažil som sa ju utíšiť.
,,Mne je to jedno! Podviedol si moju najlepšiu kamarátku, a ak jej to nepovieš, poviem jej to ja." vyhlásila.
,,Už netreba." ozvalo sa od dverí. Ja aj Clarie sme sa okamžite otočili tým smerom. V dverách stála Hailey. Clarie si prikryla ústa dlaňou. Haileyne oči sa plnili slzami.
,,Hailey.." začal som.
,,Drž hubu...a nechaj ma tak." vydýchla a bežala preč.
,,Si spokojná?" zreval som na Clarie.
,,To nie je moja chyba! Ty si ju podviedol, nie ja!" bránila sa bezmocne.
,,Clarie, ja neviem ako ti to mám doriti vys.." začal som, ale prerušila ma.
,,Bež za ňou." povedala a postrčila ma smerom k dverám. Vtedy som si uvedomil, že mi celý čas chcela pomôcť.
,,Ďakujem." povedal som potichu. Odpovedala mi miernym úsmevom a ja som bežal za Hailey. Určite išla do našej izby.
Hailey's POV
Podviedol si moju najlepšiu kamarátku, a ak jej to nepovieš, poviem jej to ja. Nemôžem tomu uveriť. Ako mi to mohol spraviť? Neunúvala som sa zo zavieraním dverí, aj tak sa sem o chvíľu dovalí. Ľúbim ho. Chcem mu odpustiť, len neviem, či to pôjde. A, už je tu.

YOU ARE READING
Br(ok)en // 5SOS (SK)
Fanfiction,,Aj napriek všetkému čo sa stalo, nič neľutujem," ACHTUNG: tento príbeh som písala pred približne dvoma rokmi a po spätnom prečítaní cítim povinnosť varovať prípadných čitateľov, že príbeh ktorý sa chystáte čítať obsahuje množstvo chýb, či už pravo...