„Nie, ty nie si zlý človek. Ani ja nie som zlý človek. Sme len ľudia. A ľudia niekedy robia hlúpe veci." (Francesca Zappia)
2018
„Vážne? Ďalší útok?"
„Áno, Hermiona," prikývol Harry Potter. „Nevyzerá to dobre," pokračoval a zatváril sa znepokojene. „Nezabúdajme, že po svete chodí ešte stále veľmi veľa smrťožrútov, ktorých sa nám nepodarilo pochytať. Je to už tretí útok na muklov."
„Harry, nestraš," zamračila sa na neho Hermiona, aj keď sama dobre vedela, že to nemôže byť náhoda. Nadýchla sa a pozrela sa mu priamo do očí. „Vidíš medzi tými útokmi spojitosť?"
„Tento raz napadli rodinu jednej zo spolužiačok našej Lily. To dievča je muklorodené," rozprával jej Harry a napravil si okuliare, ktoré sa mu trocha zošuchli na nose. „A tie dva útoky predtým boli podobné. V rodine bol čarodejník, ale zabili iba muklov. Čiže áno, vidím medzi tými útokmi spojitosť."
„Čo budeme robiť? Proste, chápeš to? Naozaj sme mohli mať pokoj iba dvadsať rokov?" spýtala sa ho a krútila nad tým hlavou.
„Bol som v Azkabane..."
„Čože?"
„Musel som s nimi hovoriť, možno tušia, že sa niečo deje. Vravel som s Dolohovom," riekol jej Harry.
„Och, Harry, jasne som ti zakázala, aby si sa približoval k Dolohovovi!"
„Viem," odsekol jej Harry trocha urazene, potom však zmenil tón reči, keď pokračoval, „je to hádam najznámejší stúpenec Voldemorta, ktorý nie je mŕtvy. Nemal som na výber. Povedal mi, že sa to šepká, vraj sa niečo deje a chystá. Ale upokojil ma, že znamenie ho nepáli. Čo je logické, lebo Voldemort je naozaj mŕtvy."
„Takže to má na svedomí niekto z jeho radov," povedala Hermiona nahlas, keď nad tým uvažovala. „Ale kto?"
„Prídeme na to, Hermiona, neboj sa. Zastavíme tie útoky," riekol jej Harry presvedčivo. Nebojovali síce už vyše dvadsať rokov, ale veril tomu, že aj tento raz môžu vyhrať a zastaviť to. Ak to niekto dokáže, tak to budú oni. „A vravel som aj s Luciusom."
„Áno? A čo ti povedal?"
„Že mám ísť do slonieho zadku," povedal jej Harry s vážnym výrazom tváre.
„Čo iné od neho čakať?"
„A potom mi dal radu," dodal Harry. „Vraj by bolo najlepšie, keby sme sa spojili s niekým zvnútra. Navrhol, aby sme ho pustili."
„Haha," uškrnula sa Hermiona.
„Isteže to neurobíme, Hermiona," povedal jej muž, ktorý prežil. „Avšak napadá mi niekto, kto by nám v tomto mohol pomôcť. Myslím, že by sme ho mali povolať späť. Respektíve by som to už dávno urobil, len som sa najprv na to chcel opýtať teba."
Hermiona na neho vyvalila oči. „Čože? Ale, Harry, to nebude nutné."
„Bude, je to veľmi dobrý auror a okrem toho pozná činnosti smrťožrútov," riekol jej Harry. „Myslím, že ho potrebujeme."
„Nie, nepotrebujeme. Ty, Ron a ja, to vyriešime ako vždy," vravela Hermiona a ruky sa jej začali mierne triasť. „A tvoj tím aurorov. Určite ho nepotrebujeme, ach Harry."
„Nuž, ako povieš," povzdychol si Harry, ktorému sa jej rozhodnutie nepáčilo. Na jednej strane ju chápal pre jej osobné záležitosti, ale na druhej strane to nechápal. Čarodejnícky svet bol opäť ohrozený. Niekto útočil na muklov a bolo pravdepodobné, že sa začnú diať aj horšie veci. Akoby niekto kráčal v šľapajach Grindelwalda i Voldemorta a oni potrebovali každého schopného človeka. On bol veľmi schopný, hoci si to Harry dlhé roky tiež priznať nechcel. Teraz už ale ubehlo veľmi veľa času, aby riešil malicherné problémy zo školských čias. Hermiona však mala iné dôvody.
YOU ARE READING
The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]
Fanfiction* TEN, KTO TRPEL NAJVIAC * "Zanechali sme tu jeden druhého. Obaja sme chladní ako ľad, tak zlomení. Ostalo už iba ticho a teraz nás už nič nezachráni. Nič. Ešte ale môžeme zachrániť tento svet. Hoci to nebude svet, ktorý by patril nám dvom." *** P...