The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]

27. Po stopách Delphini

„Rozchod je tragický len vtedy, keď dvaja, ktorí sa rozišli, žijú ďalej bok po boku." (José Ortega y Gasset)

A tak sa Draco ocitol sám na ulici. Vonku bola tma, v rukách držal kufre a rozmýšľal, kam vôbec pôjde. Poslednýkrát sa pozrel na vchodové dvere a cítil iba veľké sklamanie a zlosť. Nakoniec sa po chvíľke odmiestnil.

„Čo sa stalo?" spýtal sa ho Blaise, keď mu otvoril dvere na svojom dome. „Poď dnu."

Draco vďačne prikývol, vošiel dnu, kufre nechal pri dverách a vyzul si topánky. Blaise ho zaviedol do obývačky, kde mala Pansy po celom stole poukladané rôzne fotografie a na niečom pracovala.

„Draco!" zvolala prekvapene, keď ho zbadala. „Stalo sa niečo?"

„Ukončil som to s Hermionou, už navždy," povedal im obom a sadol si na zelený gauč.

Blaise mu podával pohárik s ohnivou whisky a Pansy si k nemu prisadla a pohladila ho po chrbte. „Prečo?"

„Myslí si...," začal Draco, ale akosi nemal silu to vysloviť. „Skrátka, myslí si, že som..., no veď viete... Vládca temna!"

Blaise sa začal smiať, ale Pansy ho schladila pohľadom. „Čože? To nemyslíš vážne? Vždy som si myslela, že Grangerová je naozaj múdra, ale z tohto mám pocit, že je tupá ako vedro gitu!"

Draco by sa bol tomu aj zasmial, ale bolo mu tak mizerne, že radšej neodpovedal, iba vypil svoj pohárik a potom ho znova podal Blaisovi, aby mu ho naplnil. „Tak som odišiel z domu a dúfal som, že by som tu mohol pár dní ostať, kým niečo nevymyslím."

„Samozrejme, že môžeš," prikývla Pansy a potom zavolala domáceho škriatka, ktorému rýchlo prikázala, aby pre Draca pripravil hosťovskú izbu a navliekol čisté periny.

„Ďakujem," poďakoval sa Draco a lupol do seba ďalší pohárik.

„To sú mi nezmysly," prikývol aj Blaise. „Ako vôbec na takú vec prišla?"

„Ale, to zase múdry Weaslík," krútil hlavou Draco od jedu. „Keď plánovali ochranku na Teddyho svadbu, povedal som, že to je podľa mňa nezmysel, lebo keby som ja bol Vládca kreténov, tak by som zaútočil niekde úplne inde a nie tam, kde bude trištvrtina aurorov a takmer celý Fénixov Rád. Logika, no nie?"

„Tak, tak, normálny postreh," prikyvoval Blaise s fľaškou v ruke. Potom ju otvoril a znova Dracovi dolial a on sa napil priamo z fľaše, za čo si vystrúhal nepríjemný pohľad svojej zákonitej.

„Weasley je retard, čo si budeme klamať," dodala Pansy. „My vieme, že nie si žiaden Vládca. Prečo by si vôbec bol? Veď to by nedávalo žiadnu logiku. Iba preto, že si bývalý smrťožrút? Oni ťa nepoznajú, Draco! Nevedia, ako ťa to trápilo, aký si bol mimo, keď si musel pre Voldemorta pracovať! Vedia hovno! Celá tá Chrabromilská smotánka. Mala som o Grangerovej ozaj vyššiu mienku, ale je tupá krava!"

„Potter tomu neverí," povedal im napokon Draco, ani nevedel prečo. Možno len z dôvodu, že v hĺbke svojej duše, bol za to rád. „On mi o tom celom povedal a povedal mi aj toľko, že si nemyslí, že som Vládca. A rovnako ani Potterka."

„Fajn, beriem späť. Aspoň títo dvaja nie sú beznádejní," prikývla Pansy. „V podstate mám Potterku aj celkom rada."

„Áno, je vtipná!" prikývol Blaise. „Mne sa pozdávala už na škole, iba vám nie."

„To je jedno!" Ukončil debatu o Ginny Potterovej Draco, lebo videl ako Pansy už chytá žiarlivostný amok a nemal chuť rozhádať ešte aj týchto dvoch. Stačilo, že bol na nože s Hermionou. „Ďakujem vám, priatelia. Ak by ste sa nenahnevali, chcel by som si ľahnúť. Spať asi nebudem, ale rád by som bol sám."