The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]

12. Chceš ma, chcem ťa

„I nešťastia majú pozitívne stránky: dodávajú nám spoznať skutočných priateľov." (Honoré de Balzac)

Taurus bol ešte stále nahnevaný na to, že sa jeho otec nasťahoval späť do domu. Do toho sa nahneval aj na matku, ktorá mu zase dala kázanie ako malému chlapcovi, že v noci nebol doma. Nikdy nedokázal pochopiť ten strach, ktorý majú rodičia o svoje deti, čo bolo pochopiteľné, keďže sám ešte deti nemal.

Pravda bola, že si ani nebol istý, či by nejaké deti niekedy chcel. Obával sa totižto, že by sa časom správal ako jeho rodičia. Žeby mu možno práca, alebo iné aktivity boli prednejšie. Nechcel to dopustiť, ale bál sa, že by taký byť mohol. Predsa len človek niekedy svoje gény nezaprie.

Niekedy však dokážeme proti tomu bojovať tak veľmi, že nakoniec sa správame úplne inak ako naši rodičia.

A aby toho nebolo málo, Taurusa vytočila ešte aj Astoria Greengrassová. Nemal ju nikdy rád, pretože vycítil to, čo ona vždy chcela. Jeho otca. Zistil to už ako mladší a z duše ju za to nenávidel, pretože si myslel, že mu chce rozbiť rodinu. Teraz vedel, že by to nikdy neurobila. Astoria bola totižto dáma a okrem toho vedel o nej veci, ktoré vedelo naozaj veľmi málo ľudí. Nuž napriek tomu ho niekedy vedela pekne vytočiť. Snažila sa správať ako jeho matka a to neznášal.

Avšak predsa len ho niečo, respektívne niekto, spájal s Astoriou Greengrassovou. A tým niekym bola dosť nízka, čiernovlasá čarodejnica, s veľkými čokoládovými očami, ktorá mu práve teraz skočila do náručia v otcovej kancelárií, kde si ho dala Astoria zavolať (a potom sa vyparila, aby ich nechala osamote). „Tau!" zvýskla.

„Moje uši, Cora!"

„Strašne si mi chýbal," objímala ho a bozkávala na líce.

„To sa už skončila sezóna?" spýtal sa jej Taurus, keď sa mu konečne podarilo vytrhnúť z jej objatia a utieral si z líc jej červený rúž.

Corine Greengrassová sa na neho uškrnula a žmurkla. „Áno a skončila sa navždy."

„Vyrazili ťa?"

„Tebe šibe," zasmiala sa a potom nad tým celým mávla rukou. „Ale kdeže, len to nebolo to, čo som chcela robiť. Chýbala mi mama, Daphne, malý Theo, veľký Theo, Lace, Teddy ... ty."

„A čo budeš robiť teraz?"

„Hm, uvidím, teraz budem mať prázdniny a potom si nájdem nejakú nudnú prácu," žmurkla na neho Corine.

Taurus ju mal tak veľmi rád. Bola jeho najlepšia priateľka a v podstate aj jeho prvá láska. Vtedy však mali sotva šestnásť rokov a život bol ešte gombička. Obaja od neho chceli niečo iné. Corine chcela byť profesionálnou metlobalovou hráčkou a on chcel byť auror. Rozišli sa ešte skôr ako skončili Rokfort, ale niečo medzi nimi navždy zostalo. A nebolo to iba priateľstvo. Len sa to obaja vždy snažili zakryť. Taurus Corine vždy obdivoval. Bola krásna ako jej mama, bola veľmi inteligentná a hoci jej pôvod a detstvo nebolo najľahšie, predsa len vždy sršala dobrou náladou a optimizmom. On však dobre vedel, že niekedy to je maska, vďaka ktorej sa cíti lepšie. Poznal aj slabú Corine, nešťastnú Corine, poznal jej slzy, zákutia jej srdca. A práve preto aj teraz jeho srdce bilo rýchlejšie.

„Teším sa už na Teddyho svadbu," pokračovala Corine. „Ty mi povedz, ako sa ti darí? Viem, že je Draco doma. A čo tvoj vzťah s ďalšou Weasleyovou?"

„S Roxanne je to fajn," povedal jej Taurus.

„Len fajn?"

„Cora!"