The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]

13. Dva veľké dôvody

„Boj je podstata života. Kto nebojuje, nemôže ani vyhrať." (Tomáš Baťa)

„MINISTERSTVO MÁGIE NEOSTÁVA NEČINNÉ, ROBÍME VŠETKO, ČO JE V NAŠICH SILÁCH, ABY SME TEMNÉ SILY OPÄŤ PORAZILI!"

Hermiona hľadela na svoju pohyblivú fotografiu v Dennom Prorokovi z dnešného rána. V tom rozhovore sa snažila, aby nevyvolala medzi ľuďmi paniku, ale nebola si istá, či sa jej to podarilo. Prišlo jej množstvo vreštadiel, z čoho niekoľko jej vybuchlo naraz a celú jej tvár pokrývali vyrážky, ktorých sa iba horko-ťažko zbavila.

Keď pretočila stranu, hľadel na ňu Harry Potter. Stál pri ňom veľký titulok.

AJ CHLAPEC, ČO DVAKRÁT PREŽIL, UBEZPEČUJE ČARODEJNÍCKY SVET, ŽE VŠETKO JE POD KONTROLOU A K TAKÉMUTO ÚTOKU UŽ NEPRÍDE.

AURORSKÝ ÚRAD JE NA STOPE VLÁDCOVI TEMNA!

Hermiona si bola istá, že niečo také by Harry z úst nevypustil, pretože to rozhodne nebola pravda. Nemali ani milimeter stopy, nieto ešte celú.

Nemohla však prepadnúť zúfalstvu. Možno práve to Vládca temna chcel, aby boli totálne na dne. Ale Hermiona to nemohla dopustiť. Vždy bola silná. Nezlomil ju ani rozpad jej manželstva (alebo si to aspoň o sebe myslela).

Draco vošiel do jej kancelárie bez zaklopania. „Čo je to tu za desný smrad?" spýtal sa jej a zakrýval si nos.

„Vreštadlá! Vybuchujú v jednom kuse," odvetila mu Hermiona a on sa na ňu zadíval. Zrejme si všimol jej červenú tvár, ktorá jej zostala, keď sa zbavila tých hrozných vyrážok. „Chodia hádam ešte aj z Ameriky."

„To prejde," povedal jej pokojne. „Ako sa cítiš?"

„Ako sa cítim?" Hermiona sa na neho pozrela, akoby mu preskočilo. Prudko vstala od stola práve vo chvíli, keď vybuchlo ďalšie vreštadlo a ledva ju minulo. Počula z neho samé nadávky a slová ako „neschopná", „najhoršia ministerka mágie, akú sme kedy mali", „sláva nie je všetko" a podobne.

„Sláva nie je všetko," uškrnul sa Draco. „Snape."

„Áno," prikývla, keď si na to spomenula aj ona. Prvý ročník na Rokforte, prvé Elixíry a prvé Snapovo mučenie Harryho pred zrakmi Slizolinčanov.

Krásne spomienky.

„To prejde," povedal jej Draco.

„Prejde?" Opäť sa na neho pozrela, akoby mu preskočilo. „Nevillovi rodičia sú mŕtvi!"

„Nerád ti to vravím, Grangerová, ale jeho rodičia sú mŕtvi už roky. Teraz zomreli iba ich telesné schránky a osobne si myslím, že to pre nich konečne bolo vykúpenie," vravel jej Draco.

Hermiona nad ním pokrútila hlavou. „Počúvaš sa niekedy?"

„Áno, rád," prikývol, nepridal svoj typický malfoyovský úškrn, pretože situácia bola naozaj vážna.

„Nejde iba o Nevillových rodičov," pokračovala Hermiona. „Celé jedno krídlo u Munga je zdevastované. Umrelo mnoho iných ľudí a aj liečiteľov."

„Áno, ako napríklad Humbert Carl," povedal Draco ľahostajne. „Vieš kto to je, však?"

„Samozrejme, že viem!" zvolala Hermiona a zamračila sa na neho. „To je ten liečiteľ, kvôli ktorému sa Taurusovi po zranení v metlobale zle zrástla kosť na ruke a preto už nikdy viac nemohol hrať za školský tím. Áno, viem, ale to neznamená, že si zaslúžil smrť." Aj keď Taurus bol v tom období úplne na dne, pretože metlobal miloval a na poste stíhača sa mu vždy darilo. Bolo to ťažké obdobie, ale nakoniec si tým prešli a Taurus sa z toho spamätal.