The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]

5. Málo rokov

„Život nepozná okamžite riešenia. Pozná len akúsi neochabujúcu silu. Je treba v ňu uveriť a riešenie sa dostaví samo." (Antoine de Saint-Exupéry)

„Vládca temna! Vládca temna!" opakoval Draco nahlas a pritom sa uškieral. „Ako uznaj, Potter, iba kretén si dá takú tupú prezývku. Podľa mňa z toho vôbec nie je cítiť strach. Je to iba čisté opakovanie po Kniežati temnôt. Rozhodne by som si osobne vymyslel niečo lepšie. Toto je nuda!"

„To je jedno akú má prezývku. Umierajú tu nevinní ľudia, Malfoy," ozrejmil mu to Potter. Hoci sa títo dvaja poznali roky a boli niečo ako rodina, nikdy sa neoslovovali inak ako priezviskami. Bol to zaužívaný zvyk, ktorý nemal v pláne ani jeden z nich meniť.

Draco sa uškrnul na Pottera. Samozrejme, že mal pravdu. Umierali ľudia a to bol ten problém. Lenže nové zlo bolo ťažké identifikovať. Neexistovala zatiaľ žiadna stopa, ktorá by ich niekam doviedla. Draco včera do noci študoval všetko, čo mu Potter nechal ohľadom tohto prípadu a nech rozmýšľal ako rozmýšľal, nedokázal na nič prísť. Najprv si myslel, že sa nejaký smrťožrút na slobode odtrhol z reťaze, ale to sa mu nezdalo úplne pravdepodobne. Väčšina ozajstných a verných stúpencov Voldemorta bolo mŕtvych, alebo pochovaných v Azkabane. Áno, myslel aj na to, že niekto by to celé mohol riadiť z Azkabanu, lenže väzni ako Dolohov, Yaxley, alebo Rabastan Lestrange nemali povolené vôbec žiadne návštevy. Draco by klamal sám seba, keby trocha neupodozrieval aj otca. Lenže jeho otec bol zbabelec a slaboch, takže toho vylúčil takmer okamžite.

„Čo ak stojíme ešte pred niekým horším ako bol Voldemort, alebo Grindelwald?" spýtal sa ho Potter a tým ho vyrušil z myšlienok.

„Skôr, či neskôr odhalí svoju tvár a my budeme aspoň vedieť proti komu bojujeme," povedal mu Draco, narovnal sa a vyceril na Pottera svoje biele zuby. „Ak bude mať stále viac a viac prívržencov, svoju tvár tak jednoducho neskryje."

„Čo navrhuješ teraz?"

„Pôjdem do Azkabanu," oznámil mu Draco. „Chcem hovoriť s otcom a navštíviť pár starých známych."

„Tam som už bol..."

„Ale ty si Potter," ozrejmil mu to Draco. „Ja som Malfoy."

„Nikto z nich nie je hlupák a všetci vedia, na akom brehu stojíš, Malfoy," upozornil ho Potter.

„Bol som päť rokov preč, Potter," povedal Draco a nadýchol sa. Poslednýkrát si prečítal odkaz, ktorý na stene domu nechal Vládca temna a potom sa obrátil na Pottera. „Dal by si svoju svätú ruku za mňa do ohňa?"

„Nie, Merlinchráň, za teba nikdy!"

„Tak potom ma nechaj pracovať," pokrútil nad ním hlavou a odmiestnil sa.

***

„George? Si tam? Prečo je zamknuté?"

„Do pekla, to je Ron!" Vystrašila sa Hermiona a okamžite sa začala obliekať.

George si ju premeral pohľadom a siahol po svojich nohaviciach. „Myslíš si, že o tomto nevie?" spýtal sa jej, keď vyzerala naozaj roztržito. „Počkaj chvíľku, Ron!" zvolal, aby ho brat počul.

Hermiona si zapla šaty a obula lodičky. George si cez seba prehodil košeľu a po ceste k dverám si zapínal gombíky. Potom si upravil strapaté vlasy a otvoril dvere. „Ahoj, Ron, dnes som ťa nečakal."

Ron vošiel dnu a keď zbadal Hermionu, mierne sa zamračil.

„Ahoj, Ron," pozdravila ho.

„Čau," odvetil jej, ale nevenoval jej ani pohľad a obrátil sa znova na brata. „Len som prišiel po tržbu, že ti ju odnesiem do banky. Mám tam totižto cestu."