The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]

32. Káva a keksíky

„Ľudia radi uveria tomu, čomu chcú veriť!" (Gaius Julius Caesar)

„S Blaisom sme prešli všetky policajné stanice v okolí a spýtali sa, či náhodou nenašli dezorientovaného muža," vravela Pansy a sadla si za stôl oproti Teddymu. „Nič nevedeli. Blaise a Theo išli prezrieť muklovské nemocnice."

„Ďakujem," riekol Teddy a bol trocha mimo.

„Nájde sa," riekla mu Pansy. „Ak ma začínajúceho Alzheimera, tak by to nemalo byť v úvode také vážne."

„Možno už pokročil..."

„Čítala som o tom, sú to len slabé výpadky pamäte, príde k sebe a vráti sa domov," snažila sa ho mierne upokojiť.

Pansy Parkinsonová nikdy nemala deti. Istú dobu s Blaisom po nich túžili, ale potom sa dozvedeli správu, s ktorou sa museli naučiť žiť. Deti mať nemôžu. Respektíve ona ich mať nemôže. Blaise sa s touto správou vyrovnal lepšie ako ona a ani na sekundu neuvažoval o tom, že by ju opustil. A tak sa naučili žiť spolu bez detí. Preto Pansy teraz presne nevedela, ako sa k Teddymu správať. Nie, nebol už dieťa, ale predsa len bol mladší ako ona a niekoho dieťaťom bol.

„Ďakujem, ja vážne si to cením, teta Pansy," šepol Teddy.

„Rád si musí pomáhať," povedala a natiahla sa za jeho rukou. Chcela ho utešiť, hoci si myslela, že to nedokáže. Jemne ho pohladila po ruke. „On sa nájde. Všetci ho hľadajú. Skús sa zamyslieť, Teddy, kde by ešte mohol byť. Je nejaké miesto, niečo vaše spoločné, alebo možno nejaké miesto, ktoré by mu ešte mohlo symbolizovať tvoju mamu?"

Teddy sa jej pozrel do očí. „Porozmýšľam."

„Ak bol na cintoríne, je naozaj možné, že myslel na tvoju mamu. Kde sa zoznámili?"

„Vo Fénixovom Ráde," odvetil jej Teddy. „Na Grimmauldovom námestí, a tam otec určite nie je."

„A kde sa vzali?" spýtala sa ho.

„Vzali sa tajne," rozprával jej Teddy o tom, čo sám počul len z rozprávania. „V jednej krčme v horách, v Škótsku, tam robili kedysi obrady. Bolo to vraj tiché a..."

„A?"

„Myslím, že by tam mohol byť," povedal jej Teddy a okamžite vstával od stola. „Tam si mamu vzal, možno by tam cítil najviac jej prítomnosť. Idem po Harryho!"

„Teddy!" vyhŕkla Pansy, ale bolo neskoro, Teddy sa vyrútil z kuchyne. Rýchlo poslala správu Dracovi a dúfala, že má Teddy pravdu a že tam Lupina naozaj nájdu.

„Urobil som kávu, dáš si?" Takmer sa zrazila s Longbottomom vo dverách kuchyne, keď chcela odísť.

„Ja...," zamyslene odvetila a potom prikývla. „Ale áno, prečo nie? Počkáme, čo Teddy zistí, viac teraz asi urobiť naozaj nemôžeme."

„Išiel s ním Harry i Kingsley. Môžeš tu počkať na Blaisa a Thea," ponúkol.

„Áno, ďakujem."

„Mám výborné koláčiky ku káve," dodal ešte Longbottom a vybral z kredenca misku, do ktorej nasypal koláčiky. „Sú vážne skvelé."

A tak tam sedeli pri káve, dvaja ľudia, o ktorých by si sotva niekto niekedy bol pomyslel, že by sa mali o čom rozprávať. Celú tú dobu sa im ústa nezatvorili, dokonca ani keď mali ich mali plné koláčikov. Miestami sa aj spolu zasmiali, hoci situácia bola na dve veci.

***

„Sú to správy o Remusovi?" spýtala sa Hermiona, kde Draco držal v ruke list.

„Viac menej," odvetil jej a podal jej čaj. „Píše Pansy, že Teddymu napadlo, že by sa mohol zdržiavať na mieste, kde sa oženil s Nymphadorou."