The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]

19. Búrka neprišla

„Láska je sľub, láska je suvenír, raz daná, nikdy nezabudnutá, nikdy ju nenechaj zmiznúť." (John Lennon)

Draco vyšiel hore na poschodie a zamieril do spálne. Vedel, že sa Hermiona na neho hnevá, ale istým spôsobom chcel, aby to vyriešili raz a navždy.

Vošiel do spálne a všimol si ju stáť pri okne, ako medzi prstami zviera bledú záclonu a hľadí von. Stála mu chrbtom, ale určite musela počuť, že vošiel dnu.

„To bolo ale prekvapenie, však?" začal nevinne, pretože o chvíľku príde búrka s veľkými bleskami a hromami.

„Čo mám na to povedať?" spýtala sa Hermiona, ale nepozrela sa na neho. „Iba dúfam, že urobili správnu vec. Pretože ak nie, ak nie..., tak to bude jedného dňa smutné. Pre oboch."

„Im sa toto nestane," povedal jej Draco, prešiel k posteli a sadol si na ňu.

Hermiona odtrhla pohľad od diania vonku a pozrela sa na neho. „Tie modriny si zaslúžiš," sykla.

„Áno, ja viem a Ryšavý kretén si ich zaslúži tiež," poznamenal Draco. „Prečo práve on?"

Hermiona si hrýzla spodnú peru. Premýšľala, čo mu povedať, na to ju Draco veľmi dobre poznal. A koniec koncov ani netušil, čo chce od nej počuť. Napokon začala rozprávať a on vedel, že to bude celá pravda, bez prikrášľovania: „Bol ku mne milý po tom, čo si odišiel. Bol jeden z mála, čo ma vedel rozosmiať. V jeho prítomnosti som nemala pocit, že svet je na sračky. Proste tu bol, bol vtipný, láskavý a ja som potrebovala objatie od niekoho. Pretože mi nestačilo priateľské objatie od Harryho, či Rona, chcela som niečo viac. A aj keď je George Weasley skutočne skvelý chlap, moje protivné srdce stále volalo za tebou. Ukončila som to s ním, dnes ráno. Pokiaľ si nevyriešime svoje záležitosti. Pochop, stačilo, že on tu bol, kým ty si bol preč..."

„Nemiluješ ho..."

„Nemilujem ho," prikývla Hermiona.

Draca to tešilo, čo by si klamal. Veľmi sa obával, že Hermionino srdce mu už nepatrí, ale našťastie ho vyviedla z omylu. Nuž tak, či tak bol Weasley jeho strašiakom. Hermiona ho považovala za schopného chlapa a to neveštilo nič dobré.

„Posral som to," povedal Draco napokon.

„O tom nepochybujem," prikývla Hermiona.

„Ale Weasley si to zaslúžil!" trval na svojom.

„Si nepoučiteľný hlupák!" zvolala na neho.

„Možno som," rázne povedal Draco a postavil sa z postele. Behom sekundy podišiel k nej a chytil ju za ramená a pozrel sa jej do očí. „Ale teraz ti niečo poviem, Hermiona a budem rád, ak ma budeš poriadne počúvať. Nikdy som nemal nič s Hannah Abbottovou, už to, do riti, pochop! A keď som bol preč, ja viem, že to bude znieť čudne a že mi určite nebudeš veriť, lebo ťa poznám, ale pravda je taká, že za celých päť rokov som inú ženu nemal. Nemal! Dokonca ani Nott mi dnes neveril, ale taká je pravda. Vrátil som sa kvôli tebe, kvôli našim deťom, nie kvôli tupému Vládcovi temna. Pretože už stačilo. Musíš mi veriť, že sa vtedy s Hannah nič nestalo, musíš mi to jednoducho veriť!"

Hermione po tvári stekali slzy. „No...," povedala, ale akosi nevedela nájsť slová. „Tomu všetkému sa ťažko verí."

„Ale nič viac urobiť nemôžem. Ostáva ti iba veriť mojim slovám," riekol Draco a stále jej hľadel priamo do očí. Iba si tú prekliatu pravdu prečítala napríklad v nich. „Alebo mi môžeš vliezť do hlavy. Už nič iné urobiť neviem."

„Umenie vchádzať niekomu do hlavy ovládaš ty," podotkla urazene.

„Nevyliezol som ti do hlavy, aby som zistil, s kým sa stýkaš."