„Dáma je žena, ktorej obyčajná prítomnosť pôsobí, že sa muži správajú ako gentlemani." (Marie von Ebner-Eschenbach)
Astoria Greengrassová ešte nikdy nevidela taký čudný dom. Chvíľku na neho prekvapene hľadela, ale on ju už ťahal dnu. A tam to všetko pochopila.
Len čo vošla do domu, pocítila niečo, čo nikdy necítila, nikde. Lásku domova. Ten dom bol úžasný. Všade naokolo všetko riadili kúzla a niesla tam vôňa pečeného jablkového koláča so škoricou. Astoria ešte nikdy nebola na tak dokonalom mieste.
Ronovi rodičia boli veľmi milí. Astoria si hneď s nimi padla do oka. Ron ju predstavil ako svoju kamarátku a kolegyňu, ale Astorii bolo jasne, že im tak úplne neveria a ani že im jej meno nie je cudzie.
Okrem toho Ron mal pravdu, jeho mama naozaj neuveriteľne varila a Astoria si na všetko veľmi pochutnala.
„Naozaj, ďakujem, pani Weasleyová, ale už som prejdená," odmietla Astoria tretí koláčik.
„Ale, prosím ťa," zasmiala sa pani Weasleyová a potom familiárne dodala. „A hovor mi pokojne Molly, zlatko."
„Varíte božsky, Molly," pochválila ju Astoria a chcela jej pomôcť umyť riady, ale uvedomila si, že Molly Weasleyová ma na to predsa čary. Astoria rada umývala doma riady na muklovský spôsob a ani nevedela prečo.
„Ron a Charlie sú moji jediní synovia, ktorí sa neoženili a nedali nám vnúčatá," riekla Molly Astorii v kuchyni. „Charlie má tie svoje draky a Ron, neviem, nikdy som nerozumela tomu, prečo si nenašiel nejaké milé dievča skôr. Myslela som si, že smúti za Hermionou, ale roky pribúdali a časom som pochopila, že boli len priatelia."
„Asi nestretol tú, ktorá by za to stála," vravela Astoria.
„A ty máš deti, Astoria?"
„Mám dcéru," prikývla. „Volá sa Corine. Určite ju poznáte. Priatelí sa s Teddym a Taurusom."
„Ach, áno," prikývla Molly. „Také tmavovlasé veľmi pekné dievča, už si spomínam."
„Áno, to je moja Cora."
„Ale vydatá nie si, však nie?"
„Nie a nikdy som ani nebola," povedala Astoria. „Som slobodná mama odkedy sa malá narodila. Ona je totižto výsledkom..."
„Nemusíš mi to hovoriť," riekla Molly, ktorá si to aj tak domyslela. „Si veľmi silná žena, Astoria. Ron si domov nepriviedol dievča ani nepamätám. Možno naposledy naozaj Hermionu. Niečo to znamená, niečo veľké a poviem ti, úprimne, medzi nami dievčatami, bola by som rada. Každá matka chce vidieť svoje dieťa šťastné. Raz tu s Arturom nebudeme a ja nechcem, aby bol Ron sám."
„Sme naozaj len priatelia, Molly," uviedla na pravú mieru Astoria. „Ale Ron je naozaj dobrý človek, rada s ním trávim čas."
„Tak sa do neho, prosím ťa, zamiluj!" zasmiala sa Molly a žmurkla na ňu. „Pretože keď vidím, ako sa on pozerá na teba, tak mi je jasne, že u neho sa to už stalo."
Astoria sa na ňu prekvapene pozrela a otvorila ústa, ale akosi z nich nič nevychádzalo.
„Mamka, Astoria, poďme k nám," kričal na nich z obývačky Ron. „Neohovárajte ma!"
Molly pozrela na Astoriu a potom sa vrátili do obývačky. Ron práve rozkladal šachovnicu, pretože sa pri obede tváril, že je v šachu neporaziteľný a Astoria ho chcela vyskúšať. Šach hrala veľmi rada. Ron sa na ňu usmial, len čo ju zbadal a ona rozmýšľala nad tým, či by slová jeho matky mohli byť pravdivé a Ron by k nej mohol cítiť niečo viac.
YOU ARE READING
The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]
Fanfiction* TEN, KTO TRPEL NAJVIAC * "Zanechali sme tu jeden druhého. Obaja sme chladní ako ľad, tak zlomení. Ostalo už iba ticho a teraz nás už nič nezachráni. Nič. Ešte ale môžeme zachrániť tento svet. Hoci to nebude svet, ktorý by patril nám dvom." *** P...