The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]

28. Náš príbeh

„Jestvuje krajina života a smrti a mostom medzi nimi je láska!" (Thornton Niven Wilder)

Draco teraz sedel vo vyšetrovacej miestnosti a oproti nemu sedela stará žena. Potter viedol výsluch a Draco iba pozoroval ženu, ktorá mu bola akási známa.

„Ste čarodejnica?" spýtal sa Potter.

„Áno," prikývla a odpila si z vody, ktorú pred ňu položil.

„Prečo ste ale viedli starý sirotinec?" Položil jej ďalšiu otázku. „Bol pre muklovské deti, alebo nie?"

„Bol pre rôzne deti," odvetila mu žena so šedivými vlasmi a vráskavou tvárou. „A prečo som ho viedla? Pretože som ho zdedila po svojej starej mame, milovala deti. Ja veľmi nie, ale sirotincu som sa venovala dostatočne."

„Takže vy ste prevzali Delphini?" Pokračoval Potter.

„Ja vás poznám!" vykríkol odrazu Draco, keď si konečne uvedomil, kto tá žena je. „Poznali ste sa s mojou tetou Bellatrix, chodili ste s ňou do Rokfortu! Videl som vás na fotografií. Zmenili ste si meno?"

„Myslela som si, že si mladý Malfoy," štekla žena. „Nuž niet dôvodu, aby som vám klamala. Poznala som sa s Bellatrix dobre, máš pravdu, chodila som s ňou do Rokfortu do rovnakého ročníka a samozrejme do Slizolinu. Ale nie, nikdy som nepodľahla fanatizmu Veď-Viete-Koho. Pracovala som vo svojom sirotinci a občas som si s Bellou dopisovala. Postupne sa náš kontakt vytratil a ja som ju videla až vtedy, keď sa objavila pred prahom môjho sirotinca a nechala mi tam to dieťa. Povedala, že jej ju mám postrážiť, kým sa jej nebude viac hodiť. To dieťa nemilovala..., myslím, že bola sklamaná, že to nie je chlapec. Tým by možno niečo u svojho Pána docielila, ale dievča bolo ozaj na nič. Dieťa som vzala a Bella zomrela, to predsa viete. Myslím, že o nej Veď-Viete-Kto ani nevedel. Hanbila sa mu to povedať. Do Bellatrix som sa žiaľ prestala vyznať dávno, pradávno. Nič viac vám k tomu povedať neviem. A nie, meno som si nezmenila, Malfoy. Elphicková som bola za slobodna, ak narážaš na toto priezvisko."

Potter si vymenil pohľad s Dracom. To, čo im tá žena rozprávala dávalo zmysel. Draco bol presvedčený, že Bellatrix nikdy nikoho nemilovala a to, že porodila dieťa pre ňu nič dôležité neznamenalo. Okrem toho Temný Pán žiadne dieťa nepotreboval. Sám chcel byť nesmrteľný, nejaké dieťa by mu určite k tomu nepomohlo. A už vôbec nie dcéra. Každopádne Bellatrix zrejme čakala na nejakú príležitosť, kedy by sa jej dcéra hodila. Nedožila sa toho.

„Prečo Delphini vypadla z okna?" spýtal sa Potter.

„Ach, pán Potter," zalamentovala stará pani. „Sirotince sú plné opustených a smutných detí. Takéto deti bývajú nebezpečné a Delphini bola divné dievčatko. Nemôžeme sa diviť, všakže? Nemala priateľov a okrem toho bola čarodejnica..., dokázala nútiť deti k rôznym veciam."

„Taký už jeden bol," povzdychol si Potter.

„Nestihli sme tomu zabrániť. Andrew Wattkins ju jednoducho sotil von oknom, keď ho nahnevala," vravela stará pani. „Kto vie, možno všetkým preukázal láskavosť a z Delphini nevyrástla krutá žena, ktorá by išla v stopách svojho otca, či mamy. Potom by ste nemali na krku jedného nového temného čarodejníka, ale rovno dvoch."

„Ďakujem, madam," prikývol Potter. „Vaša výpoveď je pre nás veľmi dôležitá."

Malva Johnsonová sa postavila zo sedačky a potom sa pozrela na Draca. „Tvoja teta bola kedysi skvelá priateľka. Ale moc, sláva a posadnutosť ju zničila. Vždy som si myslela, že práve u nej to bola škoda. Bola nadaná, veľmi inteligentná, ale žena, ktorú som videla v tej noci, ako doniesla dieťa, bola troska. Chladná, voskovobiela žena, v ktorej neostala ani iskra mladého dievčaťa, ktoré som poznala. Bolo mi to ľúto a zároveň ma desila."