The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]

25. Tower Bridge

„Neúspech nás učí, že porážka nie je hanba. Neuspieť nie je chyba. Hanba je báť sa vstať a skúsiť to znova!" (Benjamin Barber)

Hermiona stála pri rieke Temži a sledovala miesto, kde dlhé roky bol most Tower Bridge. Nemohla tomu uveriť. Celé sa to zdalo ako jeden veľmi zlý sen. Ten krásny most, ktorý prišli obdivovať ľudia z celého sveta. Most, ktorý sa otváral, keď pod ním prechádzala loď. Celá tá história, to všetko bolo zrazu preč. A tisícky životov rovnako. Most spadol, keď sa na ňom nachádzali nielen chodci, ale aj celé autobusy a autá s ľuďmi vo vnútri. Všade boli vrtuľníky, lode a potápači, ktorí sa snažili vyloviť telá, ktoré vzala rieka.

A ona sa cítila tak šialene vinná, pretože ešte stále nedopadli Vládcu temna. Mala pocit, že to všetko je iba jej a jej vina.

Nedokázala na to hľadieť. Odvrátila pohľad a otočila sa, keď narazila do Rona a zúfalo sa rozplakala, keď sa oprela o jeho hruď.

„Nie je to tvoja vina," pošepkal jej, akoby vedel, na čo myslela. Akoby aj nie, bol jeden z jej najlepších priateľov. Poznal ju dokonalo. „Harry sa tiež cíti mizerne, my všetci, Hermiona."

Hermiona zodvihla tvár a pozrela sa mu do očí. „Neviem, čo budeme robiť."

„Prežili sme veľa zlých vecí, nie je to prvýkrát, čo sa niečo takéto stalo. Viem, vtedy sme boli iba deti a nemuseli sme to riešiť my, ale dialo sa to rovnako za Voldemorta a isto aj za Grindelwalda, ale to sme tu neboli..."

„Ron," oslovila ho Hermiona a zotrela si rukávom od šiat slzy. „Sme v riti. Nesnaž sa to zľahčovať, sme v riti!"

„Už si ako Malfoy," povedal Ron a mierne sa uškrnul. „A nemyslím si, že sme v riti. Vieme predsa o Deplhini Riddlovej. Nemohla sa prepadnúť pod zem, určite čoskoro o nej niečo zistíme a ak je ona Vládcom temna, tak tu vystopujeme."

„Odkedy je Ron Weasley ten, kto má nádej?" spýtala sa ho Hermiona.

„To je dobrá otázka," prikývol. „Ale vážne, Hermiona, myslím si, že my na to máme. Len nám niečo uniká..."

„Ale tie životy to už nevráti," riekla Hermiona.

„Žiadne životy to už nikdy nevrátilo. Harryho rodičia v prvej vojne, Fred, Dumbledore, Moody či Tonksová, v tej druhej. Nevrátia sa. Ale môžeme to ukončiť, aby sme neprišli o ďalšie nevinné životy," hovoril jej Ron a pritom ju pohladil po vlasoch. „To je dôležité, nemyslím si?"

„Myslím, ja viem..., viem to..."

„Viem, že to je ťažké. Ani mne to nie je jedno," prikývol.

„Ďakujem, Ron," šepla. „Pôjdem za Harrym. Musíme toho veľa prebrať a..."

„Viem, čo pre teba ten most znamenal," povedal jej Ron, keď sa znova otočila smerom k rieke a hľadela na miesto, kde most stál. „A to je po pravde to, čo sa mi na tom vôbec nepáči."

„Čože?" spýtala sa, keď sa otočila znova k nemu.

„Najprv Marble Arch, ktoré bolo viac menej spojené s Malfoyom a tým, že tam dolapil Greybacka a teraz Tower Bridge, kde ťa Malfoy požiadal o ruku. Pýtam sa, prečo všade znie jeho meno?"

Hermiona si to predtým ani neuvedomila. Akoby mohla. Mala plnú hlavu iných vecí, ale to čo rozprával Ron bolo zaujímavé. Obe miesta sa spájali s Dracom a to bolo naozaj zvláštne. „Máš pravdu, Ron, je to čudne."

„A je tu ešte niečo, Hermiona..."

„Čo?"

„Keď sme plánovali ochranku na Teddyho svadbu, Malfoy sa tomu smial. Povedal, že keby bol on Vládca temna, udrel by počas Teddyho svadby niekde inde," prezradil jej Ron slová, ktoré Draco povedal. „Nie je to čudné, že sa presne to stalo?" Položil jej otázku.