The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]

3. Ľadová kráľovná

„Malá láska sa časom zmení na priateľstvo, veľká na nenávisť!" (Edmondo De Amicis)

„Lacerta, no tak počkaj na mňa!" volala Lily a utekala za svojou najlepšou priateľkou. Keď ju konečne dobehla kúsok od Troch metiel, Lacerta mala v očiach slzy. Lily neváhala ani chvíľku a najlepšiu priateľku objala.

Veľmi dobre vedela, ako sa Lacerta trápi skrz svojho otca a Lily sa svojím spôsobom na Draca Malfoya tiež hnevala. Nuž na druhej strane ho mala rada. Keď bola ešte menšia, veľmi sa jej páčil, za čo sa teraz celkom hanbila. Avšak musela si priznať, že teraz keď sa vrátil, že hádam ešte krajší. Bol taká jej prvá platonická láska, ale nikdy by to nikomu nepriznala a už vôbec nie Lacerte. Lily milovala svoju tetu Hermionu, takže by jej ani nenapadlo niečo na Draca Malfoya skúšať. Iba dúfala, že raz stretne niekoho, kto by sa na Draca podobal.

„Prečo sa vrátil? Prečo?" spytovala sa Lacerta a fňukala do kabátu Lily.

„Ja neviem, ale vyzeral, že mu to je ľúto," vravela jej Lily. „Ten odchod."

„To určite!" zvolala Lacerta a odtiahla sa od najlepšej priateľky. „Nechcem, aby tu bol..."

„Ale Lace." Lily sa na ňu smutne pozerala „Je to tvoj otec a ja viem, že ti chýba. Nemal odísť, to nie, ale teraz je späť. A som si istá, že hlavne kvôli tebe a Taurusovi."

„Kiežby, ale ja tomu neverím, Lily," riekla jej Lacerta a potom si rýchlo zotrela slzy. „Poď, pôjdeme sa radšej baviť." Dodala a usmiala sa. Behom sekundy sa jej zmenila nálada a už ťahala Lily k Trom metlám.

Lily myslela na to, čo Dracovi sľúbila. Nechcela však tlačiť na Lacertu hneď, lebo by ju odhalila. Pekne postupne ju presvedčí, aby dala svojmu otcovi ešte šancu. Predtým mala Lacerta s Dracom pekný vzťah a Lily veľmi dobre vedela, ako dievča potrebuje ochranu a lásku svojho otca. Nepriala si, aby to Lacerta navždy stratila.

***

Draco zamieril do Kančej hlavy, kde sa mal s niekým stretnúť. Ona tam už sedela, pri jednom ošarpanom stole a usmiala sa, keď vošiel. U Kančej hlavy sa to veľmi nezmenilo. Stále to bola pochybná krčma, aj keď tam už zvyklo byť viac ľudí a niekedy aj študentov. Pred rokmi umrel starý Aberforth Dumbledore a nový majiteľ sa podniku nevenoval o nič viac.

Usadil sa oproti svojej blonďavej sestre a objednal si ohnivú whisky. „Rád ťa vidím."

„Aj ja teba," prikývla a načiahla sa za jeho rukou a potom mu ju stisla. „Som rada, že si doma, niežeby mi vadila naše korešpondencia, ale niektoré veci sa lepšie hovoria do očí. Už si videl Hermionu a deti?"

„Áno," prikývol Draco. „Deti ma nenávidia. Taurus na mňa nakričal ráno a Lacerta pred chvíľkou."

„Sú veľmi ranení," riekla mu Naira. „Mrzí ma to, Draco."

„Dám to do poriadku," prisľúbil jej. „Milujem svoje deti."

„A Hermionu?"

„O Grangerovej sa nechcem baviť," odsekol trocha urazene a odpil si z ohnivej whisky. „Čo máš ty nové?"

„Všetko rovnako," riekla Naira. „Milujem svoju prácu v Nemocničnom krídle a neznášam to, že na Rokforte často stretávam svojich rodičov. Klasika."

„Som na teba pyšný," povedal jej Draco. „Napriek všetkému čo sa stalo a to že ťa pripečená Druella držala v izolácií dlhých dvadsať rokov, to všetko ťa nezastavilo, aby si bola vo svojom živote úspešná. Si skvelá liečiteľka a predpokladám, že niektorí chalani si na Rokforte spôsobujú zranenia zámerne, len aby si ich mohla ošetriť." Žmurkol na ňu. Jeho sestra bola naozaj krásna žena, aj napriek jazvám, ktoré mala na tvári. Avšak vedela ich celkom šikovne skryť pod make-up.