The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]

8. Stačila by jedna pieseň

„Láska je dokonalá. Len milujúci majú chyby!" (Lev Nikolajevič Tolstoj)

„Čarodejka bude mať naozaj vážny problém," uškrnul sa Draco a pobozkal sestru na obe líca. „Zvoliť kráľovnú tohto plesu bude naozaj náročné. Vyzeráš úžasne."

„Ďakujem," usmiala sa na neho Naira a líca jej očerveneli. Mala na sebe dlhé žlté šaty. Aj rukávy mali dlhé, aby zakryla svoje jazvy na rukách. Vlasy mala rozpustené, lebo tak najlepšie zakryla tie na krku. Hoci tu dnes nebol Charlie, predsa len chcela Naira vyzerať pekne. „Taurus sa sťažoval, že tu si s Astoriou."

„Sme priatelia."

„Veď ja viem," prikývla Naira. „Len Taurus si myslí..."

„Taurus vidí fatamorgány očividne rovnako ako jeho matka," zazubil sa na sestru.

„Tak vieš, vyzerá to všelijako. Si ženatý a prídeš na ples s inou ženou. Vážne si myslíš, že to je krok k tomu, aby si si udobril syna? Podľa mňa to je krok od veci, Draco, ale jednaj ako myslíš," povedala mu svoj názor jeho staršia sestra.

Draco vedel, že má pravdu. Samozrejme, že to Taurusa a jeho iba znova posunulo dozadu a nie dopredu, ale Draco chcel na ples vziať Astoriu. Trápila sa a on ju mal naozaj rád. A samozrejme, že v tom trochu bolo to, aby Hermiona žiarlila, čo sa mu očividne podarilo. Naira by to isto pochopila, keby jej to začal podrobne vysvetľovať, ale teraz na to nemal náladu. „Zatancujeme si?" spýtal sa jej a ponúkol jej svoje rameno.

Sestra mu venovala úsmev. „Och, veľmi rada," prikývla a chytila sa ho.

Odviedol ju na parket, chytil ju okolo pása, spojil jej ruku s tou svojou a usmial sa na ňu. Jeho sestra dnes akosi žiarila a jemu sa to veľmi páčilo. Zaslúžila si byť šťastná za to všetko, čo sa jej v živote stalo.

Keď sa Draco o nej dozvedel, nehneval sa na matku. Bola to minulosť, ktorá sa stala ešte pred jeho narodením. Okrem toho vždy chcel mať súrodencov. Bol veľmi šťastný, keď sa Naira rozhodla dať aspoň jemu šancu, keď ju už nedala svojim rodičom. Okamžite si padli do oka. Bola odvtedy jeho najlepšou priateľkou, jeho bútľavou vŕbou. Niekým, na koho sa mohol spoľahnúť aj v tom najhoršom. Stratiť ju, by znamenalo, stratiť kúsok seba.

***

Astoria sa potrebovala trocha prejsť. Nebola si istá, či urobila dobre, keď povedala Dracovi o svojom romániku s Ronom Weasleyom. Ak by to vôbec mohla nazvať románikom. Nikdy jej nič nesľúbil, ani sa s ňou nekontaktoval. V práci ju vždy iba pozdravil. Len niekedy sa stretli v Deravom kotlíku. Akoby obaja vedeli, že tam ten druhý bude. A bez ďalších slov sa dostali k nemu, alebo k nej do bytu. Celkovo medzi nimi bolo vždy málo slov, iba činov.

Oprela sa o zábradlie na poschodí. Doliehala k nej hudba z tanečného sálu a ešte stále v ušiach počula, ako sa jej Draco smeje.

Tým, že mu to povedala, ho možno navždy stratila. Pochybovala, že by Draco niekedy chcel ďalšiu ženu, ktorá mala niečo s Weasleym. Ale aj Astoria potrebovala cítiť niekoho dotyky, niekoho bozky, aj keď to neboli Dracove bozky.

Začula za sebou kroky a keď sa otočila, vydýchla si. Bol to Ron.

„Stalo sa niečo? Si bledá ako stena." Spytoval sa jej.

Astoria sa naozaj ľakla, keďže na okolí nebolo nikoho a ona počula niekoho sa zakrádať za svojim chrbtom. Samozrejme, že ju to vydesilo. Našťastie to však bol on. „Nie," pokrútila hlavou a snažila sa netváriť nervózne. Mydlila si však ruky. „Čo tu robíš?" spýtala sa ho, aby odviedla pozornosť od seba.