The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]

4. Nová éra

„Láska je druh vojny!" (Publius Ovidius Naso)

Hermiona rázne bozk ukončila a odtiahla sa od svojho manžela. Nebola až natoľko hysterická, aby ho nebodaj udrela. Stačilo, že na neho zazerala, akoby urobil niečo zlé. V podstate urobil niečo zlé. Ako si vôbec mohol dovoliť...?

„Čo je?" spýtal sa jej, keďže nič nehovorila, iba ho preklínala pohľadom. Našťastie v ruke nedržala svoj prútik, tak sa nemusel obávať, že v duchu vyslovuje zaklínadlo. Hoci od použitia nejakého nemala ďaleko.

„Čo si ty o sebe vôbec myslíš? A zakazujem ti na mňa siahať!" štekla Hermiona.

„Si moja žena!" rázne jej pripomenul.

„Rozvedieme sa!" rázne mu povedala ona. „Pretože s tebou ďalej byť nechcem. Chcem späť svoju slobodu."

„Vážne a prečo?" spýtal sa jej. „Nebodaj si mi za tie roky, čo som tu nebol, zahýbala?"

„A keby aj?"

Draco sa nahneval, videla to na ňom. Sršala z neho zlosť, pretože si vždy myslel, že je jeho majetok, ale to nebola pravda. Takisto ako on nepatril iba jej. Okrem toho boli päť rokov od seba. Hermiona nebola naivná žena, aby si myslela, že počas tých piatich rokoch nemal nič s inou ženou. A ona nebola iná.

„Rozvedieme sa," povedal napokon Draco.

„To bude pre nás najlepšie," prikývla Hermiona, ktorú samozrejme prekvapilo, že dostal rozum a súhlasil s tým. „A teraz, prosím ťa, odíď, mám ešte nejakú prácu."

„Ako poviete, Ministerka," uškrnul sa na ňu a potom opustil jej kanceláriu.

Hermiona ťažko dýchala, vrátila sa ku svojmu stolu, posadila sa a privolala si pohár s vodou. Papierovaniu sa už nevenovala. Iba sedela vo svojom kresle a premýšľala nad svojím životom. Bola to taká hlúposť pustiť Draca Malfoya do svojho života. Ako sa len vôbec mohla do neho kedysi zamilovať? Veď nemal jedinú dobrú vlastnosť. Vždy boli ako oheň a voda. Prečo nezostali pri nenávisti, ktorá medzi nimi panovala počas školy?

Lenže zákonitosti lásky sa nikdy nedali vysvetliť. Srdce si vyberie a rozum s tým nič viac neurobí. A nech bola Hermiona praktická a racionálna žena, v oblastí lásky sa vždy riadila srdcom.

A to si pred rokmi vybralo Draca Malfoya. A do dnes netušila prečo.

***

Draco bol na Hermionu nesmierne nahnevaný. Chcela späť svoju slobodu. Ani on nebol naivný, aby si neuvedomil, že za tých päť rokov sa mohol vyskytnúť niekto iný. Najviac by ho ponížila, keby sa vrátila k tomu kreténovi Weasleymu. To by jej naozaj nedaroval. Asi by ju musel začarovať, pretože takého poníženia by sa mu dostať nemohlo.

Najhoršie na tom bolo, že on si neprial, aby v jej živote bol niekto iný. Patrila predsa iba jemu. Už dlhé roky, veď to bolo tak dávno, čo sa nevysvetliteľne do seba zamilovali. Draco sa to snažil dlhé mesiace poprieť. On a zamilovaný do nej? Do Hermiony Grangerovej? Veď ju neznášal, ponižoval, správal sa k nej otrasne kvôli tomu, bola muklorodená. Kedysi mu vadil čo i len pohľad na ňu a zároveň to všetko bolo preto, lebo na ňu žiarlil. Na jej intelekt a kedysi aj na známky v škole. Nemohol pochopiť, ako nejaké dievčisko mohlo ovládať kúzla lepšie ako on, ktorý vyrastal v čarodejníckej rodine s čistou krvou. Ako to vôbec mohlo byť možné?

Život prináša mnoho prekvapení. A niekedy nie sú iba pozitívne. Ako práve teraz. Jeho deti ho neznášajú a to bolo to, čo Draca momentálne trápilo najviac. Nie Hermiona. Deti. Iba oni. Pretože ona mu bola ukradnutá.