The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]

22. Nechaj to tak

„Vstupujeme do neznámej budúcnosti, ale stále sme ešte tu, a kým sme posadnutí životom, zostáva nádej." (John Lennon)

Pohybovať sa v podsvetí nebolo nikdy jednoduché. Napriek tomu Remus stále dobre vedel, kde sa zašívajú niektoré indivídua, ktoré by im mohli pomôcť. A tak dorazili s Nairou a Kingsleym na miesto činu.

Bola to stará zaprášená krčma Hladný vlk v tej najhoršej a najšedivejšej časti Londýna, v Thamesmeade. Všetky domy boli ošarpané, všade bola špina a smrad. Aj jazero Soutmere Lake bolo plné špinavej vody. Na jeho druhej strane sa črtali vysoké paneláky, šedivé a strašidelné. Naira sa až divila, že tu môžu žiť normálni ľudia. Vôbec to nevyzeralo ako Londýn.

„Fuj!" zanadávala, keď sa potkla na niečom slizkom a Kingsley ju ledva stihol zachytiť, aby nespadla. „Ďakujem."

„Dávajte si pozor," žiadal oboch Remus.

Sledovali krčmu trocha z diaľky. Videli ako dnu chodia zahalení ľudia a rovnako zahalení aj vychádzajú.

„Vlkolaci," šepol Remus. „Ale schádzajú sa tam aj iné pochybné stvorenia."

Naira prikývla. Narovnala si čierny plášť a potom sa vyrovnala. „Dobre, idem dnu."

„Zbláznila si sa!" skríkol na ňu Remus.

„Nie!" odsekla mu Naira a pozrela sa otcovi priamo do očí. „Myslíš si, že po toľkých rokoch nebude vlkolakom známe tvoje meno a tvoja tvár. Nebuď naivný, Remus. Nič ti nepovedia, ani keby ťa nepoznali. Mňa určite nepoznajú, to je prvá vec. Okrem toho som žena a viem byť veľmi šarmantná, ak chcem byť!" Uškrnula sa a potom zatrepotala mihalnicami.

Kingsley sa zasmial.

„Naira, nemala by si..., tvoja matka..." Remus nejako nevedel použiť tie správne slová, aby ju zastavil. Aj keď toto asi neboli slová, ktoré by ju zastavili.

„Ja to zvládnem!" oznámila mu. „Zistím, čo sa bude zistiť dať. Okrem toho ste blízko, keby som sa do hodiny nevrátila, viete, kde ma nájdete."

„Buď opatrná," povedal jej Remus, keď rezignoval. „Prosím..."

„Budem," prikývla. „Daj na neho pozor," požiadala Kingsleyho. „Bude to potrebovať."

„Naozaj buď opatrná, Naira," požiadal ju aj Kingsley. „Nevieš, do čoho sa púšťaš."

„Ale áno viem," prikývla a pozrela sa mu do očí. „Viem, aké to je byť vlkolakom. Viem, aké to je, keď ťa takmer pohltí tvoje vlkolačie ja. Viem, aké je trpieť a viem, koľko bolesti dokážem zniesť. Poznám druhy bolesti pri premene, ver mi, nevyrovná sa im ani Cruciatus."

Kingsley mlčal, túto informáciu už dávno od Remusa vedel. Prikývol a sledoval ako Naira kráča k Hladnému vlkovi. Dúfal, že mu nekráča priamo do tlamy.

***

Draco sa zdôveril Hermione o tom, čo mu povedala Daphne. Takže mali tú ženu, ktorá sa zhovárala s Greybackom a nakoniec spomienka Pansy nič neznamenala. Pretože Alethea Greengrassová bola mŕtva, čo znamenalo, že ona byť Vládcom temna nemohla. A nech už sa s Greybackom rozprávala o čomkoľvek, zrejme to nebolo nijako dôležité pre ich vyšetrovanie.

„A to som si vážne myslela, že má akú takú stopu," riekla mu Hermiona sklamane. Sedela na sedačke, v rukách zvierala vankúš a zarývala do neho svoje nechty od zlosti.

„Ale my stopu máme – Greybacka!"

„Možno áno a možno nie. Možno to Vládca temna robí zámerne, aby sme si mysleli, že sme na niečo narazili. Preto ten útok na Marble Arch," vravela mu Hermiona, ktorá posledné hodiny neuvažovala nad ničím iným. „Bolo by také jednoduché poslať nás na falošnú stopu útokom na miesto, kde si ho zabil."