The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]

17. Dvojitý agent

„Keď milujeme, zdá sa nám, že sme inakší ako predtým." (Blaise Pascal)

Draco sa premiestnil k bráne Rokfortu. Tam na neho čakal jeden z jeho kolegov, pretože riaditeľka McGonagallová si dala požiadavku na aurorský úrad, aby aurori strážili školu, keby náhodou Vládcu temna napadlo vyhodiť ju do vzduchu ako krídlo v Nemocnici sv. Munga. „Som tu súkromne," oznámil mu Draco. „Potrebujem hovoriť s matkou."

„V poriadku, Malfoy," odvetil mu kolega, ktorého meno si Draco nezapamätal.

Draco vošiel na pozemok Rokfortskej strednej školy čarodejníckej a pobral sa smerom k vchodovým dverám. Vo Vstupnej hale sa rozhodol, že zájde najskôr za sestrou a spýta sa jej, či sa matka poslednú dobu nesprávala divne. Naira mu však nepovedala nič zaujímavé a tak sa pobral do knižnice za matkou. Tam ju však nenašiel. Knižnica bola zatvorená, jeho matka nikde. Vyučovanie už bolo ukončené, tak pobral do zborovne, či ju náhodou nenájdem tam.

„Longbottom?" oslovil jediného profesora, na ktorého v zborovni narazil.

Neville Longbottom zodvihol hlavu od domácich úloh, ktoré opravoval a pozrel sa na Draca. „S čím ti pomôžem, Malfoy?"

„Nevidel si moju matku?" spýtal sa ho.

„Žiaľ, nie, ale skús sa opýtať Remusa," poradil mu Longbottom, čo bol v podstate naozaj dobrý nápad. Longbottom mu vysvetlil, kde sa nachádza pracovňa a osobné komnaty Lupina ako profesora, a tak Draco zamieril tam.

Zaklopal na dvere, ale nikto sa neozýval. Tak stisol kľučku a prekvapilo ho, že kabinet nie je zamknutý. Každopádne bol prázdny. Lupinov stôl bol dokonale uprataný a Dracovi padol pohľad na fotografiu na jeho stole. Bola na nej jeho zosnulá žena Nymphadora a v náručí držala Teddyho, ktorý bol na fotografii ešte bábätko. Usmievala sa, mávala a Teddy zíval.

„Malfoy, čo tu robíš?"

Draco nevedel, kedy Lupin vyšiel zo svojich komnát, až pokiaľ ho neoslovil. Odtrhol pohľad od fotografie a pozrel sa na Lupina. „Hľadám svoju matku."

Lupin prikývol a potom otvoril dvere na svojich komnatách a zaviedol ho dnu. Narcissa sedela v obývačke a pila čaj. Draco sa poriadne ani nepoobzeral po Lupinovych komnatách, lebo mal oči iba pre svoju matku a na jazyku veľké množstvo otázok. „Musím s tebou hovoriť, mama."

„Budem v kabinete," povedal Lupin a potom ich nechal osamote.

„Stalo sa niečo, Draco?"

„Čo máš spoločné s Vládcom temna?" vybalil na ňu bez okolkov.

„Ako prosím?" spýtala sa ho a zamračila sa. Draco si všimol, koľko vrások má. Jeho dokonalá matka bola už taká stará. „O čom to rozprávaš?"

„Si jedna z mála z Voldemortovych radov, ktorá nie je mŕtva, alebo nesedí v Azkabane," podotkol Draco. „Okrem toho viem, že máš mnoho zaujímavých kontaktov, napríklad aj v rade vlkolakov. Mala si dôvod nenávidieť Nemocnicu sv. Munga, lebo tam Druella roky väznila tvoju dcéru a aj preto, že tam Taurusovi nenapravili zranenie z metlobalu."

„Som tvoja matka, Draco!" skríkla na neho Narcissa a postavila sa zo sedačky. „Kde berieš toľkú odvahu ma z niečoho takého vôbec obviniť? Nemám s tým nič spoločné, pre Merlinové gate!"

Draco vedel, že prestrelil, keď na matku takto vybehol. Ale jej reakcia bola pre neho veľmi dôležitá, pretože ju poznal veľmi dobre a vedel, kedy klame. Tento raz mu neklamala. Poznal to z jej očí, i z reči jej tela. Nepotreboval na to ani Veritaserum.  Alebo Legilimenciu, ktorú dobre ovládal. Neľutoval, že sem prišiel a obvinil ju, musel to jednoducho preveriť.