The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]

1. Veľký návrat

„Niet jedinej lásky, jediného priateľstva, ktoré by prešlo naším životom a navždy ho neovplyvnilo." 

(Francois Mauriac)

Lacerta Grace Malfoyová bola ako kráľovná v hrade na Rokforte. Bola veľmi pekná. Mala ružovkastý odtieň pokožky, dlhé blonďavé vlasy, jamky v lícach a veľké tmavé oči. Ľudia ju buď obdivovali, alebo sa jej báli. Bola skutočne zaujímavou osobou. Veľmi dobre sa učila, rada čítala, bola veľmi inteligentná a pritom nebola bifľoška. Dokonca pomáhala s úlohami niekedy aj svojej najlepšej priateľke Lily Potterovej a nikdy za to nič nechcela. Nuž bola aj spurná, tvrdá, sarkastická a neposlednom rade veľmi namyslená. Podľa niektorých aj skutočne zlá. Myslela si, že môže mať všetko a v skutočnosti zvyčajne aj dostala to, čo si zaumienila. Dievčatá sa s ňou chceli priateliť a nejeden rokfortský chlapec by umrel od šťastia, keby mu kývla na pozvanie na rande.

Zvyčajne však to, čo najviac chceme, nemáme. A Lacerta Malfoyová chcela zo všetkého najviac lásku ľudí, ktorú nemala.

Jej mama ju milovala, naozaj veľmi, len často na ňu nemala čas, keďže bola Ministerkou mágie. Jej brat si z nej často uťahoval, ale rád ju mal, to rozhodne, nuž nie tak, akoby si ona priala. A potom tu bol otec. Kameň úrazu. Dôvod, prečo Lacerta nemohla byť nikdy šťastná.

Odišiel.

Nechal ju tu.

Nestaral sa, ako bude trpieť, keď odišiel.

Jednoducho sa pred piatimi rokmi zbalil a zmizol. Opustil ju. Nemiloval ju dostatočne, aby kvôli nej zostal. A za to ho Lacerta skutočne nenávidela. Mala v pláne mu to nikdy neodpustiť, keby mu náhodou napadlo sa vrátiť.

Lenže on sa nevráti, často si vravievala a vo vnútri svojho srdca dúfala, že to nebude pravda, že príde, a bude mať naozaj logické vysvetlenie na to, prečo odišiel a prečo ju tu zanechal so zlomeným srdcom. A potom mu aj tak neodpustím.

A ešte tu bol on.

Jeden chlapec, ktorý si Lacertu veľmi nevšímal. Poznal ju skoro celý svoj život, ale nešiel sa potrhať, aby ju pozval na rande. Ak by sa na Rokforte volil kráľ a kráľovná školy, určite by on bol kráľ a ona kráľovná, aj keď spolu nechodili. Bol to krásny blonďavý chlapec s modrými prenikavými očami a s úsmevom, pri ktorom sa Lacerte vždy podlomili kolená. Avšak on si nevšímal. Samozrejme, že ju pozdravil, keď ju stretol, aj sa s ňou zhováral, ale nehľadel na ňu tak ako iní. Nešiel sa potrhať, aby splnil jej rozmary, nelichotil jej na každom kroku a nenosil jej čokoládky z Medových labiek. A možno práve to bol dôvod, prečo si Lacerta želala, aby toto všetko robil.

Louis Weasley to však nerobil. Bral ju iba ako kamarátku z detstva a zrejme sa s ňou priatelil iba preto, lebo sa to od neho vyžadovalo, keďže sa ich rodiny poznali. A Lacerte sa to ani trochu nepáčilo, keďže bola do neho beznádejne zaľúbená.

„Máš nádherný náramok, Lacerta," pochválilo ju jedno dievča z Bifľomoru.

Lacerta okolo nej iba prešla a uškrnula sa, až kým v dave neuvidela svoju najlepšiu priateľku. Boli rovnako staré, vyrastali spolu, jedna po boku druhej a ani rozdielne fakulty na Rokforte ich priateľstvo nemohli narušiť. Lacerta sa dotkla svojho náramku priateľstva, ktorý dostala práve od spomínanej priateľky. Potom sa usmiala a vykročila za ňou. „Aké boli Elixíry, Lils?" spýtala sa jej.

„Och, nepýtaj sa. Sluggy ma rozhodne nenávidí," uškrnula sa Lily. „Roztavila som ďalší kotlík a môj elixír mu vyšplechol na ruku a zrazu v nej mal dieru. Hádam sa dá do poriadku. Stále mi vraví, že netuší, ako som urobila VČU na prekonáva očakávania."