The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]

26. Sklamanie

„Láska je strašne bohatá, láska všetko sľúbi. No ten, čo ľúbil sklamal sa a ten čo sklamal, ľúbi!" (Miroslav Válek)

Hermiona však svoj nezmysel z hlavy nevypustila. V ten večer sa domov nevrátila, celú noc strávila na Ministerstve mágie a snažila sa vysporiadať s tým, čo sa stalo. Ráno si v pošte opäť našla množstvo vreštadiel a v podstate celé ráno preplakala. Cítila sa neschopná a zničená. Bolo jej ľúto, čo sa stalo. Súcitila s pozostalými po všetkých tých mŕtvych a mala dojem, že to je všetko iba jej vina, pretože ešte stále neprišla na to, kto za tým stojí.

Draco sa u nej v kancelárií zastavil so šálkou kávy.

„Nechcem!" ohriakla ho hneď v úvode. „A nechcem, aby si tu bol!"

„Hermiona..."

„Nie, Draco, už dosť, naozaj dosť. Chcem byť sama, cítim sa príšerne," riekla mu a vyčerpane klesla do svojho kresla pri stole. „Nepotrebujem ťa teraz počúvať a rovnako nechcem, aby si mi vravel, že všetko bude dobré, keď viem, že nebude!"

„Vážne si myslíš, že by som toto povedal?" spýtal sa jej a nadvihol obočie. „Ja sám dobre viem, že v prdeli!"

„Prosím ťa, odíď," požiadala ho.

Draco nebol s tých, ktorému musela veľakrát hovoriť, čo má urobiť. Nedobiezal, poznal ju. Vedel, že keď chce byť sama, naozaj byť sama chce. Nehádal sa, nepotrestoval, proste odišiel a zatvoril za sebou dvere. Dokonca tam naozaj nenechal ani tú hlúpu šálku kávy.

Hermiona hodila všetky vreštadlá do ohňa, už toho mala naozaj dosť. Rovnako tam skončili aj všetky noviny, či čarodejnícke, alebo muklovské.

Vedela, že najbližšie dni ju čaká doslova peklo. Nemýlila sa.

***

„Čo chceš, Potter?" spýtal sa ho Draco, keď si ho Zjazvenec dal zavolať do svojej kancelárie.

„Ide o Hermionu," povedal mu Potter a nejako čudne sa zatváril. „Nemal by som ti to hovoriť, ale ja musím, pretože..."

„Pretože?"

„Jednoducho teraz nemá pravdu!" zhodnotil Potter nahnevane. „Hermiona si myslí, že máš možno niečo s tým všetkým spoločné!"

„Čože?" Draco ostal stáť ako prikovaný. „Zbláznila sa?" A celkom slušne sa nahneval.

„Ron jej povedal, ako si nám povedal, že ochranka na Teddyho svadbe je zbytočná. Pretože ak by si ty bol Vládca temna, zaútočil by si niekde inde. A to sa presne stalo. Útok sa stal, ale na kilometre ďaleko od Teddyho svadby s Victoire!"

„Weasley je..." Draco začal chrliť všetky nadávky sveta, ktoré poznal. Zúril, naozaj pekelne zúril a túžil po tom, aby drapol Weasleyho pod krk a hodil ho najlepšie o stenu. Možno by ten debil dostal mozog.

„Je to hlúposť, viem," poznamenal Potter.

„Čože?"

„Že ja osobne si nemyslím, že s tým máš niečo spoločné," povedal mu Potter a to Draca mierne prekvapilo. „Viem, ja nie som z tých, ktorí by sa ťa niekedy zastávali, Malfoy, ale tento raz viem, že s tým nemáš nič spoločné. Prečo by si to robil? Veď to nedáva žiaden zmysel. Je to hlúposť a Ginny si to myslíš tiež. Pokúsi sa Hermione dohovoriť. Je len veľmi smutná, že sa to celé vymklo z pod kontroly a že znova umrelo veľmi veľa ľudí."

Draco nevedel, čo povedať, pretože bola naozaj veľmi nahnevaný a tak trocha aj sklamaný z vlastnej manželky. Na druhej strane bolo zvláštne počuť od Pottera, že mu verí. „Potter..."