The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]

42. Koľko sĺz po tom všetkom ešte máme

„Láska je vysvetlením všetkého. Láska pozerá na druhého v jeho neopakovateľnej jedinečnosti." (Ján Pavol II.)

O tri mesiace neskôr

„Priniesla som ti špagety," riekla Ginny, keď položila hrniec na stôl v kuchyni u Hermiony. „Sú naozaj dobré."

„Ďakujem, Ginny," odvetila jej Hermiona, ale neusmiala sa. Ginny to chápala a Hermiona jej bola vďačná. Za všetko. Za jedlo, za to že prišla, za to, že sa jej nepýtala, ako sa cíti. Za všetko.

Ginny podišla ku kuchynskej linke, vybrala dva poháre a potom z chladničky vybrala Colu. Naliala obom a podala pohár Hermione.

„Dnes majú Taurus a Corine poradňu, však?" spýtala sa Ginny, aby rozprúdila nejaký rozhovor. Za posledné mesiace bolo s Hermionou naozaj zložité hovoriť.

„Áno," prikývla Hermiona. „Mali by sa dozvedieť pohlavie."

„Ja si myslím, že to bude chlapec. Corine veľmi opeknela," usmiala sa Ginny.

„Mne je úplne jedno, čo to bude. Chcem, aby bolo zdravé," povedala Hermiona a vypila svoj pohár. „Na ničom inom nezáleží."

„Máš pravdu, prepáč," šepla Ginny.

„Nie, neospravedlňuj sa, to je v poriadku, len to je moje zbožné prianie," vravela Hermiona. „To dieťa je teraz pre nás nesmierne dôležité. Pre všetkých. A samozrejme, že aj malá Dorie."

„Je úžasná," zasnila sa Ginny. „Vyzerá ako malá Victoire, až na to, že je metamorfomág. Minule mala fialové vlasy, keď som ich bola pozrieť. Pripomenulo mi to Tonksovú. Isto by bola na vnučku hrdá."

„Áno, to určite," prikývla Hermiona. „A ako sa má Remus?"

„Narcissa ti nevravela..."

„Nie, keď príde, tak len mlčíme. Asi ešte nie sme schopné spolu hovoriť o..., no o ničom," povedala Hermiona smutne.

„Remusa už pustili z nemocnice, ale zhoršuje sa to," povedala Ginny smutne. „Ten šok mu veľmi ublížil a zhoršil celý vývin choroby. Minule nespoznal Harryho. Bolo to veľmi smutné..., ale je doma u Teddyho, keď je na tom dobre, ešte si stihne užiť Dorie."

„Mrzí ma to."

„Všetkých to mrzí. Teddyho to priam ničí. Všetci sme ešte otrasení zo všetkého a Remusov zdravotný stav je na figu a k tomu všetko ostatné...," nedokázala pokračovať a povedať všetko, čo mala na srdci.

„Možno by si už mala ísť, Ginny," povedala jej Hermiona.

„Nechcem, aby si bola sama," oponovala jej najlepšia priateľka. „Sú to už mesiace, ale..."

„Nie som sama," pokrútila hlavou Hermiona. „Taurus a Cora tu teraz bývajú so mnou. Lacerta je síce v Rokforte, ale nie som tu sama."

„Nemala by si sa tu zatvárať, som si istá, že..."

„Že čo?" spýtala sa jej Hermiona mierne podráždene. „Že Draco by to tak nechcel? Samozrejme, že nechcel! Draco by nechcel, aby som bola sama! Pretože Draco vôbec nechcel byť mŕtvy!"

„Hermiona..."

„Mám toho plné zuby, všetkých a všetkého, ktorí sa mi snažia hovoriť, čo mám robiť a nemám robiť! Chcem tu byť. Sama. Bez všetkých, proste chcem!" Vybuchla Hermiona nešťastne. „Možno ubehli mesiace, ale mne to príde ako včera, ako včera...!"