The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]

43. Možno v inom živote

„Vedomie, že sme milovaní zmierňuje ťažké chvíle lúčenia. Posledné zbohom dokonca stráca všetkú horkosť, ak je v ňom ešte počuť ozvenu lásky." (Joseph Addison)

Hermiona si pozorne prečítala každý jeden list od Draca Malfoya. Každý jeden bol uštipačný, plný ironických poznámok na Harryho, či Rona. A každý jeden obsahoval ale ďaleko viac, čo sa týkalo jej a detí.

„Potter, niečo Ti poviem (napíšem). Urobil som chybu, že som odišiel preč. Mal som zostať. Mal som bojovať. Ale urobil som to pre nich. Myslel som si, že im bude bezo mňa lepšie. Hermione i deťom. Že ak sa denno-denne nehádame, tak deti vyrastajú v pokojnom prostredí..."

***

„Potter, ani len nevieš, ako veľmi mi chýbajú. Každý jeden deň uvažujem, čo asi robia a či im tiež chýbam. Som odporný zbabelec ako môj otec..."

***

„Včera som sa pristihol pri tom, Svätý Potter, že mi trochu chýbaš aj ty. A to je už, do riti, vážne problém. Napíš mi, ako sa majú. Či sú v poriadku a či im niečo nechýba. Budem dúfať, že im aspoň trochu chýbam ja..."

***

„Nikdy som si nemyslel, že budem takto trpieť. Trpím, že nie som so svojimi deťmi a v podstate ani neviem, či som urobil dobre, keď som odišiel, alebo či som urobil najväčšiu chybu svojho života. Možno im bezo mňa nie je lepšie. Možno ma potrebujú, ako si myslí tvoja drahá žena. Kiežby som našiel odvahu vrátiť sa domov a bojovať za svoju rodinu. Len si nie som ani trochu istý, či by to Hermiona chcela. Z jej listov mám pocit, že ma nenávidí..."

***

„Ďakujem za tú fotku Lacerty s Teddym a Lily. Vyzerajú šťastne. Pošli, prosím, nabudúce aj Taurusa, ak by sa ti ho podarilo vyfotiť. Bol by som ti vďačný. Pottrík, toto nerobím často, ale chcem ti napísať, že ti naozaj ďakujem..."

***

„Posral som to, ja viem! Ale keď ja som naozaj nič neurobil. Nemal som pomer s Hannah, mal som ju rád, boli sme priatelia, parťáci, ale nikdy som si s ňou nebol taký blízky ako s Hermionou. Nikdy som nikoho neľúbil tak, ako Hermionu..."

***

„Do riti, strašne mi chýbajú, strašne..."

***

Hermiona sa po čítaní listov od Draca cítila naozaj mizerne. Bola plná výčitiek vlastného svedomia za to, čo sa stalo pred piatimi rokmi a že Draco odišiel. Teraz sa z toho cítila ešte viac vinná ako pred rokmi. Ublížila deťom, jemu a tiež aj sebe.

Naozaj to vtedy bolo také nevyhnutné?

To bola otázka, ktorú si pokladala vždy, keď čítala Dracove listy. Možno by sa nič z tohto všetkého nestalo, keby to spolu ustáli. Prečo len vtedy nebojovali? Prečo to všetko zahodili?

Momentálne mala pocit, že to je všetko iba jej vina.

„Nemyslím si," povedala jej Ginny, posadila sa na kraj jej postele. Hermiona jej porozprávala o svojich pocitoch, lebo jej bolo jasné, že Harry povedal Ginny o tých listoch. A Ginny bola jej najlepšia priateľka. Bola pritom, keď sa to všetko rozpadlo. „Na tvojom mieste by som si tiež myslela, že medzi nimi niečo je. Veď boli skoro stále spolu. Nechcem, aby si sa z toho obviňovala, Hermiona. Možno sa to dalo vyriešiť inak, ale myslím si, že ste za to boli zodpovední obaja."