The one, who has suffered the most [HP Fanfiction]

10. Dokonalá temnota

„Žena je schopná všetkého zlého z lásky, nie z nenávisti." (Marlene Dietrich)

Hermiona sa nezmohla na nič iné, len padla na gauč v obývačke. Premýšľala, že by Malfoya zakliala Imperiusom a poslala ho späť odkiaľ prišiel. Veď je predsa Ministerka mágie, jej čin by nejako ospravedlnili a Wizengamot by ju neposlal do Azkabanu. Dokonca uvažovala nad tým, že pošle sovu Harrymu, aby to na ministerstve nejako ututlal, keď neodpustiteľnú kliatbu použije.

Počula ako buchli vchodové dvere. Bolo jasné, že Taurus odišiel z domu. Sotva ho mohla kontrolovať, keď bol už dávno dospelý. Iba sa mohla modliť, aby neurobil nejakú hlúposť.

Chvíľku sedela na gauči, keď dole znova dokvitol spokojný Malfoy a sadol si do kresla. Vydýchol si hlasno a vyložil si nohy na taburet. „Konečne doma. Všade dobre, ale doma najlepšie. Poznáš to, však Grangerová?" uškrnul sa na ňu a znova kládol dôraz na jej priezvisko za slobodna, ktoré používala po jeho odchode, aj keď ešte neboli rozvedení.

„Toto čo nacvičuješ ti nevyjde," odvetila mu trpko.

„A čo také podľa teba nacvičujem, drahá?"

„Snažíš sa ma zničiť!"

„Ale kdeže," odvetil pobavene a skúmal fotografie detí nad kozubom. „Iba sa chcem znova zmieriť so svojím synom. A o dva mesiace končí školský rok, takže potom aj s mojou krásnou Lace."

Hermiona preglgla. To v podstate neznelo ako zlý nápad. Samozrejme, že jej bolo ľúto, ako dopadol vzťah medzi Dracom a deťmi, ale bola to všetko jeho vina. Deti za to nemohli. Chýbal im a sotva sa ozval. Keby opustil iba ju, bolo by to iné, ale on opustil aj ich. „Nie je na to už neskoro, nemyslíš?"

„Na to nikdy nebude neskoro, Grangerová!"

„Takmer vôbec si im nepísal! Za celých päť rokov si tu nebol! Posielal si listy iba na sviatky! Myslíš si, že to stačilo?"

„Nestačilo, viem," priznal Draco a poškriabal sa na čele. „Bola to chyba, áno! Pravda je, že teraz by som sa zachoval úplne inak. Avšak myslím si, že to s nimi ešte môžem dať do poriadku a viem, že nie si proti. Alebo sa mýlim?"

Hermiona pokrútila hlavou. „Samozrejme, že nie som proti. Veľmi si im chýbal, naozaj veľmi."

„Aj oni chýbali mne," prikývol Draco a smutne odvrátil pohľad od nej, ale aj od fotografií svojich detí. „Ani len nevieš ako. Myslel som si však, že keď vás celkovo nechám na pokoji, tak to bude pre nich lepšie. Nebolo, viem. Posral som to, ako veľa iných vecí."

„Verím, že sa to ešte dá dať do poriadku," povedala mu Hermiona a naozaj v to dúfala. Kedysi Taurus vzhliadal k otcovi a bolo by pekné, keby to tak bolo znova. Pretože Draco urobil veľa chýb v živote, ale poučil sa. Okrem toho bol vynikajúci auror a Taurus bol jeho verná kópia. A Lacerta bola Dracova princeznička. O túto pozíciu by tiež prísť nikdy nemala.

„Myslel som si, že budeš súhlasiť," povedal jej Draco.

„Aj tak sa mi nepáči, že tu budeš bývať. Mohol si si prenajať byt niekde na blízku," sykla na neho.

„Je to aj môj dom, Grangerová," opäť zmenil tón hlasu a uškrnul sa na ňu. „Ako som ti povedal, buď rada, že som sa zložil v hosťovskej, pretože ma raz naserieš a nasťahujem sa ti do spálne!"

„S tebou sa nedá normálne konverzovať!" zvolala a potom sa postavila z gauča. „Idem spať!"

„Spi sladko, nemusíš sa báť, spím v izbe vedľa teba. Keby sa sem niekto vlámal, zachránim ťa," povedal jej Draco ironicky. „Sladké sníčky."