KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

2. kapitola

Užite si časť.💖

Bozky _Amy_january💋💋

„Lena, prosím vás, prineste mi šálku silnej kávy." zahlásil Jeremy do mikrofónu.

Ruky zopäl k sebe, no vzápätí si začal masírovať spánky. Prebdelá noc na ňom zanechala následky. Kruhy pod očami a neustále zívanie o tom taktiež svedčia.

Lena sa vrútila do kancelárie ako veľká voda, našťastie, káve sa nič nestalo.

„Nech sa páči, pán Clark." povedala a už jej nebolo. Dobre si uvedomovala, že keď sa Jeremy zle vyspí, dokáže byť neznesiteľný.

Jeremy vypil horúcu kávu na pár dúškov, potom sa postavil a prešiel k oknu.

Len čo sa pozrel do newyorského Central parku a uvidel jazero, spomenul si na Mercyne oči. Modré vlny, čo sa plavili tam a späť, mu ju dokonalo pripomínajú.

„Kriste." zavzdychal a opäť sa posadil za stôl.

Teraz sa už nebude môcť ani pozerať von z okna bez toho, aby si nevybavil Mercy.

Jeremyho bezsenné noci sa dnes premenili na maratón snov. V každom z nich bola Mercy hlavnou postavou a jeho to nenechalo spať. Celý spotený sa vždy prebudil a musel sa ísť napiť.

Ani sám netuší, prečo má takú veľkú potrebu ju spoznať. Včera na neho urobila obrovský dojem. Ešte nijakej žene sa to nepodarilo a to to už nejaká skúšala.

Doteraz žiadna žena nepohla Jeremyho svetom, avšak ako sa zdá, Mercy sa to podarilo aj bez najmenšej snahy či námahy.

Keď sa mu opäť rozochveli prsty na rukách, povedal si dosť!

Na telefóne vytočil číslo starého Benjamina.

„Jeremy! Takto skoro si sa mi nikdy neozval po žiadnej akcii." ozval sa Benjamin veselým hlasom.

'Odkiaľ berie ten starý blázon toľko energie?' pýtal sa sám seba Jeremy.

„Aj ja ťa rád počujem, Benjamin. Potreboval by som od teba zopár informácií." poškrabal sa váhavo na krku.

„Prečo mám pocit, že sa to bude týkať zrovna Mercy?" opäť sa zasmial, ale to už sa Jeremy prehováral, aby mu nepovedal nič „šťavnaté".

„Chcem sa spýtať na najbližší program ďalších charít a podobných akcií."

„Zapáčilo sa ti nezištne pomáhať?" podpichoval Benjamin.

'Zapáčili sa mi tie nebeské oči.' hovoril si v mysli, avšak zdržal sa odpovede.

„Pošli mi to na mail." dohovoril a zložil.

Opätovne sa snažil ponoriť do práce, lenže ani to mu nebolo dopriate.

*

Podľa Benjaminovho zoznamu by sa dnes mala konať akcia na podporu ľudí v Afrike. Budú sa dražiť obrazy, pobyty či tance.

Vošiel do šatníka a vybral z neho modrý oblek a bledú košeľu. Kravatu tentoraz nezvolil a nechal si rozopnuté, vrchné dva gombíky košele.

Postavil sa pred zrkadlo, ešte raz si upravil vlasy a zobral kľúče od auta.

Naštartoval svoj bavorák a vyštartoval z garáže.

Zastavil tesne pred vchodom a auto odovzdal službe, aby mu ho zaparkovala.

Vstúpil do obrovskej sály preplnenej obrazmi. Všetko bolo ladené do honosného štýlu, každý mal plesové šaty. Nakoniec urobil dobre, keď zvolil oblek namiesto džínsov.

V kúte zbadal Mercy, ako si napráva smaragdovozelené šaty. Vyzerala zmätená a vyplašená. Presne tak, ako keď na ňu včera pozeral. Obavy o ňu zahnal do hĺbky svojej mysle a posadil sa za posledný voľný stôl.

Aukcia sa začala, obrazy a pobyty sa predávali, akoby boli zadarmo.

Jeremy iba s údivom sledoval, koľko sú ľudia ochotní zaplatiť za jeden víkend na opustenej chatke. Nikdy celkom nerozumel aukciám a ani ho to príliš nelákalo.

Potichu sedel za stoličkou, sem-tam si odpil zo šampanského, čo mal položené na stole, a pozoroval Mercy.

Pohybovala sa šikovne a obratne.

„A teraz, dámy a páni, posledná položka dnešnej aukcie. Tanec s Mercy Tireyovou. Výťažok poputuje do organizácie pre deti, ktoré trápia zákerné choroby a na lieky pre ne."

Keď to Jeremy započul, vyschlo mu v krku a len sledoval, koľko ľudí zodvihlo svoj lopárik.

Mercy stála obďaleč, potichu sledovala rozruch, ktorý vyvolala. Vydržala to iba chvíľu, potom sa niekde stratila.

Jeremy pozoroval päťciferné sumy, ktoré sa rázom vytratili a vystriedali ich ešte vyššie čiastky.

Svoj lopárik nezodvihol ani raz. Chcel prispieť, no vedel si predstaviť aj lepšiu príležitosť na podarovanie financií.

Onedlho zaznela v sále hudba, čo bolo znamenie, že „kupci" si mohli vyzdvihnúť svoj tanec. Mercy sa objavila pri zadnom vchode a čakala, kto ku nej napokon príde. Bola nervózna, vyzerala tak.

Jeremy mal pocit, že cíti tú paniku, čo práve teraz prežíva. Bojí sa. Postavil sa, avšak ihneď nato sa posadil. Nemôže jej predsa do toho zasahovať! Sama sa rozhodla.

Podišiel k nej starší pán, ktorému na tvári trónil nebojácny úsmev. Mercy sa pokúsila usmiať, lenže vystrúhala iba nejakú pokazenú grimasu.

Starý pán ju schmatol za pás a predral sa s ňou na parket. Pridržiaval si ju pri sebe tak tesne, že medzi nimi nebol ani kúsok miesta.

Jeremy to iba s nevôľou sledoval, no keď zbadal ten trpiteľský výraz, ktorý sa Mercy snažila márne skryť, musel odvrátiť pohľad.

Mercy sa cítila nepríjemne, vôbec nie komfortne. Žalúdok sa jej každú chvíľu chystal vypovedať, zrak radšej upierala do priestoru ako na pána pred ňou.

'Robím to kvôli deťom!' opakovala si stále v mysli.

„Pozri na mňa, cukríček." pošepkal jej jej tanečník.

Prišlo jej náhle nevoľno, lenže nemohla sa len tak vypariť. Zaplatil si za to, a tak to musí dokončiť.

„S dovolením." povedal niekto hrubým a pevným hlasom.

Trošku nuda, no musím vás uviesť do deja. 😜

Ako sa páčila kapitola?😊😁