44. kapitola

960 49 2
                                    

Ahojteee🤩

Vítam vás pri novej kapitole, dúfam, že sa vám bude páčiť🥰.

Venujem ju AdrianaDenner💖, citatelka77🥰, _Hanaah_, marisa8880888, MonikaDodrvov, Malencia21💖, SophiaReadings, Kurokawai💖, onedorectionharry24, RomanaZustiakova, Nina771, NikoliatkoSabova, molekovaivana, AndreaKovalkova za všetky votes a úžasné komentáre, ktoré mi vždy zanecháte🤩.

Užite si kapitolu💖.

PS: Na prekvapení pre všetkých komentujúcich a voteujúcich stále pracujem, no nebojte sa, čoskoro sa dočkáte. Ďakujem vám🥰💖🤩.

Bozky _Amy_january💋💋

„Kto to bol?" opýtal sa Jeremy, len čo vošiel do kuchyne k lahodným palacinkám.

„Tvoja mama." vyslovila Mercy akoby nič a pokračovala v príprave obeda.

Jeremy stuhol v pohybe, zrazu nevládal dýchať. Pozrel na Mercy pohľadom, ktorým sa snažil vyčítať, či si z neho robí žarty, alebo to myslí smrteľne vážne.

Bol si istý, že mala na mysli práve tú druhú možnosť.

„Moja mama?" opýtal sa vystrašene a zmätene zároveň. Bál sa, že nastal „ten" deň.

Mercy nebadane prikývla a začala servírovať porcie na taniere.

„A čo chcela?" nadhodil nenápadne.

„Pozvala nás na večeru."

„A ty si prijala pozvanie?" zasekol sa v pohybe, bál sa odpovede.

„Dopekla, Jeremy, je to tvoja matka, samozrejme, že som prijala pozvanie!" zvrtla sa od sporáka smerom k nemu a podozrivo mu hľadela do očí.

V tej chvíli si myslela, že jej niečo tají, no pre dôveru, ktorú do neho vložila, neopovážila sa ho nič konkrétne spýtať.

Vtedy ešte netušila, ako blízko pravdy skutočne bola.

Taniere položila na drevený stôl a v tichosti sa najedli. Obaja boli zahĺbení vo vlastných myšlienkach, lenže tie Jeremyho kričali o pomoc.

Rozmýšľal, ako sa z tohto pozvania môžu vykrútiť. Nehneval sa, že Mercy zodvihla jeho telefón, hneval sa na jeho matku.

Ako mu mohla urobiť niečo tak podlé?

Srdce mu prepichol osteň viny, keď upriamil svoj pohľad na Mercy. Pôsobila unavene, no zato odhodlane. Nepáčilo sa mu, že jej zatajuje dôležité informácie, ale strach hravo prevalcoval jeho dotieravé myšlienky. Tak veľmi sa bál, že by ho hneď a zaraz opustila, že bol radšej ticho a tieto správy zamlčal.

Presne vedel, o čo jeho matke ide. Robila to každý rok a ani tento nebol výnimkou. Jediné, čo mu zostávalo, bolo nahodiť falošný úsmev a zahrať dokonalú pretvárku ako vždy.

*

„Počkaj ešte chvíľu." zastavila ho Mercy práve v momente, keď chcel zaklopať.

Uhladila mu košeľu, pričom sa zastavila na jeho pevných svaloch na hrudi a vtisla mu na pery láskyplný bozk.

Jeremy odhodlane zaklopal.

„Myslíš, že sa jej budem páčiť?" opýtala sa ho Mercy nervózne.

KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔Donde viven las historias. Descúbrelo ahora