Láska je cit, ktorý sa nikomu nevyhne a ktorý zamáva každým človekom. Jeremy bol doteraz spokojný so svojím životom a myslel si, že mu nič nechýba. Všetko sa však zmenilo, keď uvidel Mercy.
UPOZORNENIE: v príbehu sa nachádzajú scény nevhodné pre čit...
Vítam vás pri novej kapitole a dúfam, že sa vám bude páčiť🥰.
Venujem ju AureliaStaviarska🥰, citatelka77🥰, Malencia21💖, Kurokawai💖, AdrianaDenner💖,AndreaKovalkova💖, Becka_Yaremenko😍, NikoliatkoSabova, kubko2003, _Hanaaah_ za všetky votes a úžasné komentáre, ktoré mi vždy zanecháte🤩.
Užite si kapitolu💖.
PS: Nechcem vás strašiť, no pred nami máme už len posledných pár kapitol.
Bozky _Amy_january💋💋
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Dočerta! Kto sa v tom má vyznať?" nadávala sama pre seba, keď zrazu zazvonil zvonček. Zúrivo odhodila všetky papiere nabok a postavila sa z kresla. Nadávajúc prešla pozdĺž chodby a otvorila dvere bez toho, aby sa presvedčila, kto za nimi stál.
„Ahoj." pozdravil ju Jonah, ktorého tu ani prinajmenšom nečakala. Nevidela sa s ním niekoľko dní odvtedy, čo ho zahanbene vyhnala preč. Doposiaľ neprišla na to, prečo ho bozkávala tiež. Vedela však, že dni, ktoré strávila osamote jej vôbec neprospievali. Chýbal jej nielen po fyzickej stránke, ale aj po duševnej. Veľmi dobre sa s ním rozprávalo, načo ale prišla príliš neskoro. Neospravedlnila sa mu, pretože nevedela, začo si má vlastne spytovať svedomie.
„Ahoj." odvetila a vyjavene na neho pozerala. V ruke zvieral kyticu modrých ľalií. Presne ako jej oči.
Jonah si sľúbil, že počká a nepôjde za ňou, lenže jeho srdce ho prehováralo, aby predsa len šiel. Preto teraz stojí tu a snaží sa zistiť, či je medzi ním a Mercy všetko v poriadku. Nezniesol pomyslenie na to, že by ho už nikdy nechcela vidieť. Jedenásť dní bez nej boli pre neho čistým utrpením. Nikdy nerozmýšľal nad tým, aký prázdny život doposiaľ viedol.
Zahľadel sa na kvety a usmial sa nad ich farbou.
„Žiadne kvety nebudú mať nikdy takú farbu ako tvoje oči, Mercy. Chcem sa ti osprave-"
Nenechala ho dohovoriť a hneď sa mu hodila do náručia. Nerozmýšľala nad tým, čo robila. Jednoducho to tak cítila a riadila sa tým. Jonah obmotal ruky okolo jej úzkeho drieku a silno ju stisol. Nadýchol sa vône čerstvo umytých vlasov a nežne ju pohladil po chrbte.
„Prosím, už nič nehovor. Prepáč, že som ťa naposledy tak surovo vyhodila." odtiahla sa od neho a zapozerala sa mu do očí.
„Je mi to veľmi ľúto. Viem, že si to možno nemyslel tak, ako som to pochopila."
'Myslel som to presne tak, ako som to urobil.' pomyslel si, no nepovedal to nahlas. Vycítil, že teraz na to nie je vhodná doba, a že by mohol pokaziť aj to krehké puto, ktoré medzi nimi vzniklo.
