KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

31. kapitola

 Ahojte, kočky a kocúrikovia 😜, dnes ďalšia časť a chcem sa ospravedlniť za meškanie, ale nedá sa stíhať všetko. Hlavne tie brigády sú strašne vyčerpávajúce, veď to poznáte.

Dnes možno trošku nudnejšia, ale musíme sa dostať do deja.

Želám vám krásne čítanie a ešte pekne prežitý večer🌹.

Bozky _Amy_january💋

„Mercy, kde si?" strachoval sa Jeremy, len čo prišli domov a ona sa mu stratila z dohľadu.

„Tu!" zakričala z kúpeľne. Práve si dopriavala horúci kúpeľ, na ktorý sa tak dlho tešila. Po pár posledných dňoch to bola nevyhnutná vec, ktorú potrebovala na uvoľnenie všetkých svalov a zmyslov.

„Chcem ti niečo... dať." ozrejmil jej, keď vchádzal do priestrannej kúpeľne. Pohľad, ktorý sa mu naskytol ho však trochu vykoľajil.

Mercy zahalená v pene, ktorá voňala Jeremyho šampónom, ho načisto omráčila.

„Čo mi chceš dať?" spýtala sa, keď už dlhšie neprehovoril.

V tej istej sekunde si k nej kľakol a zo zadného vrecka vytiahol kľúč.

Kľúč od jeho domu.

Mercy na neho chvíľu pozerala, ako sa mu hojdá na prste, ale potom presmerovala svoj pohľad späť na Jeremyho.

„Chceš mi dať kľúč?" dostala sťažka zo seba.

Toto bol priveľký krok aj na ňu. Iba na neho hľadela a pozorovala oslnivé záblesky v očiach, ktoré sa mu tam mihali vždy, keď sa ňu pozrel.

Vedela, že s ním chce stráviť zbytok svojho života, ale taktiež si uvedomovala, že na toto bolo ešte priskoro.

„Pozri, chcem, aby si ho mala, keby sa čokoľvek stalo. Vieš, že sem môžeš kedykoľvek prísť, ale keby si sa sem chcela aj presťahovať, nemám s tým najmenší problém. Chcem, aby si bola v bezpečí, čo mi nemôžeš dať za zlé, hlavne v posledných dňoch. Veľmi sa o teba bojím." priznal a sklonil hlavu na jej mokré plece.

Chvíľu dumala nad jeho slovami, ale Jeremy jej ten čas poskytol.

„Ďakujem." pošepkala, sklonila sa k nemu a pobozkala ho najprv na spánok a potom konečne na pery. Lačne sa na ne prisala, aby mu dokázala, že ho chápe a v tomto mu nebude oponovať.

Raz ho neposlúchla a sami ste videli, ako to dopadlo.

Vložila do neho celú svoju dôveru a on si to uvedomoval. Bol ochotný za ňu položiť aj svoj vlastný život, pretože bez nej by ten jeho nemal žiadny zmysel.

Ešte raz ju pobozkal, umyl jej chrbát a išiel jej pripraviť nejaké jedlo. Určite bola vyhladovaná na kosť.

Predtým však musel vybaviť jeden súrny telefonát, o ktorom Mercy nemusela vedieť.

Vyšla z vane a nahá si to zamierila do jeho izby. Z veľkej skrine vybrala biele tričko, ktoré si prevliekla cez hlavu a boxerky.

Došuchtala sa k Jeremymu do kuchyne a posadila sa na kuchynskú linku. Nevedela prečo, ale z očí jej začali tiecť vodopády sĺz.

Okamžite k nej podišiel a oprel jej hlavu o svoju hruď. Nechal ju vyplakať sa, pretože vedel, že to teraz potrebovala. Nehovoril nič, lebo všetky slová boli zbytočné. Pritiahol si ju ešte bližšie k sebe a obmotal svoje ruky okolo jej útleho drieku.

Bozkával ju na vlasy, a keď našla jeho pery, neodolal a dovolil jej prevliecť mu tričko cez hlavu.

Rýchlo sa odvrátil, aby mohol vypnúť sporák a znovu sa jej venoval.

Mercy sa hnal cez hlavu hurikán pocitov, ktoré ale nateraz zatlačila do úzadia.

*

„Musím si ísť domov zobrať nejaké veci." namietala, keď jej Jeremy ponúkal svoje úhľadne poskladané oblečenie.

„Jeremy." zavrčala, keď k nej podišiel bližšie a chcel ju opäť obmäkčiť.

„Keď mne sa v tomto veľmi páčiš." priznal a jemne jej zahryzol do ramena.

Už sa mu parkrát podarilo presvedčiť ju, ale tentoraz sa odmietala vzdať. Len čo ho pobozkala na pery, vykrútila sa mu z objatia a rozutekala sa do kuchyne.

Myslela si, že kľúče od auta položil na pult, lenže tam neboli.

Prešmykla sa až na chodbu, keď vtom ju uväznili v objatí dve mocné paže.

„Nieee!" kričala a metala sebou, no s Jeremym to ani len nepohlo.

Chcel ju pobozkať na krk, avšak ona bola rýchlejšia a hlavou nechtiac silno mykla dozadu.

Okamžite zovretie povolil a chytil si svoj krvácajúci nos.

„Ježiši!" pošepkala zhrozene, keď sa otočila.

„Vidím, že obrániť sa už dokážeš, ale nemusíš to skúšať na mne." zažartoval, aj keď jej do smiechu príliš nebolo.

„Prepáč." ospravedlnila sa mu a podišla bližšie.

Chcela vidieť, čo mu spravila, lenže on jej to nedovolil. Vykročil do kúpeľne, pričom ju mal stále v pätách.

Zastavil až na prahu, čo spôsobilo, že Mercy mu narazila do chrbta.

Otočil sa k nej, stále si pridržiaval nos, a pohladil ju po vlasoch.

Neubralo jej to ani trošku na pocite viny, cítila sa strašne.

Umyl a vyčistil si nos, Mercy ho zázračne sledovala.

„Ako nový." zažartoval, keď sa ešte raz pozrel do zrkadla a potom na ňu.

Naopak, ona sa mračila. Spôsobila mu bolesť a on sa na tom zabával.

Táto nálada ju však rýchlo opustila a rýchlo k nemu vykročila. Celú tvár mu obsypávala bozkami a ospravedlňujúcimi slovami.

Jeremy si z toho nič nerobil. Nebolo to prvýkrát, čo sa mu to stalo, ale ani posledný.

Rýchlo sa spustila na kolená, a keď videl, čo sa chystá urobiť, okamžite ju vytiahol späť.

„Nie, nie, nie, nie, nie." nesúhlasne krútil hlavou a staval ju na nohy. Nechápavo na neho pozrela, lenže akonáhle uvidela jeho výraz tváre, vyschlo jej v ústach.

Pohol sa s ňou vpred, preč z kúpeľne a pokračoval až do spálne. Cestou z nej strhol košeľu a boxerky, ktoré mu bránili vo výhľade.

Obdivne a bez hanby si ju prezeral, načo sa Mercy do líc nahrnula červeň.

Na obe líca ju pobozkal a zatlačil viac k posteli. Opatrne ju na ňu položil, ale neprikryl ju svojím telom.

Na chvíľu sa od nej vzdialil, no keď sa vrátil, v rukách držal niečo lesklé, čo obkresľovalo skúpe svetlo z lampičky.

Mercy až do poslednej chvíle nevedela, čo to je. Až keď jej ruky spojil pri čele postele a niečo cvaklo, hneď ju prekvapilo poznanie.

Putá!

Ona mu slepo dôverovala a on si dovolil na ňu použiť putá. Zhrozene na neho pozrela, ale on sa iba lenivo uškrnul.

„Nepozeraj tak na mňa, ja ti iba vraciam, čo si ty spôsobila mne." ukázal na svoj nos a Mercy vzápätí oľutovala, že sa predsa len nerozhodla ísť si po veci.

Nedokázala však zo seba vydať ani slovko, iba ho pozorne sledovala a kĺzala po ňom pohľadom.

Pomaly si začal rozopínať gombíky na košeli, ktorá bola rázom fuč. Nasucho preglgla, ale stále bola ticho.

Opasok zaprašťal, nohavice sa zviezli pri jeho členky. Odkopol ich niekam ďalej, pričom svoj pohľad nespustil z Mercy. Vyjavene na neho pozerala, akoby ho videla poprvýkrát.

„Páči sa ti, čo vidíš?" opýtal sa jej už chrapľavým hlasom.

Mercy iba nemo prikývla a chvela sa od túžby.

Vyzliekol si aj posledný kus látky, ktorá zahaľovala jeho nahotu a zrazu sa nad ňou týčil v celej svojej kráse.