KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

28. kapitola

Ďakujem vám za krásne komentáre a votes😍💖. 

Ľúbim vás a užite si časť💕.

Bozky _Amy_january 💋💋

„Zdalo sa mi to, alebo som počula zvonček?" premýšľala Mercy nahlas.

Pomalými krokmi sa presunula do predsiene a otvorila dvere.

Nikde nikoho nevidela a keď sa už-už chystala zatvoriť dvere, oči jej padli na zem.

Ležali tam úhľadne poskladané noviny. Zobrala ich dovnútra a konečne zabuchla dvere.

Hodila ich na najbližší stôl a vrátila sa späť k posedávaniu na lehátku.

„Mercy, kde si?" volal na ňu Jeremy hlasno.

„Na terase." odpovedala pokojne, pričom mala stále zatvorené obe oči.

Dlhými krokmi k nej okamžite podišiel a hodil jej noviny na brucho.

„Čo má toto znamenať?" zamračene na ňu hľadel.

Nechápavo na neho pozrela, lenže akonáhle upriamila svoj zrak na titulku novín, dych sa jej zasekol v hrdle, srdce vynechalo zopár úderov.

Pristihnutí! Dcéra bohatého mafiánskeho bossa Mercy Tireyová a riaditeľ jednej z najúspešnejších firiem v okolí Jeremy Clark prichytení na večierku! Chce ho pripraviť o všetky peniaze, aby mohla dať na pravú mieru všetky otcove dlhy? Nestačí jej na to obrovské dedičstvo?

„Nemám poňatie, čo to je, prisahám. Tie noviny ležali pred dverami." vystrašene pozerala na neho veľkými očami čakajúc, čí uverí tej novinárskej kačici.

„Pred dverami?" celý zbledol. 

Opatrne prikývla, pretože sa bála jeho reakcie.

S Jeremym nikdy nemuseli riešiť vážne veci, akou je napríklad táto. Doteraz mohli vždy byť bezstarostne v objatí toho druhého. Žiadne polená im pod nohy nikto nehádzal, no ako sa zdá, tomu je už koniec.

Chvíľu na ňu hľadel akoby duchom neprítomný, avšak potom sa rýchlo prebral z tranzu a rozkázal.

„Okamžite choď zbaliť všetky naše veci. Nemôžme tu dlhšie zostať, je to tu nebezpečné."

„Nebezpečné?" spýtala sa ho s hrôzou v očiach, ale on nereagoval a rýchlosťou blesku začal hľadať svoj telefón.

„Jeremy!" skríkla na neho, lenže s ním to ani len nepohlo, iba si pridržiaval telefón pri uchu, uprene na ňu hľadel a očami jej kázal, aby ho poslúchla.

Urobila, o čo ju žiadal. Lusknutím prstu mala zbalené všetky veci v jednej taške. Zniesla ich dolu schodmi, keď sa jej začal zahmlievať zrak.

Nevedome jej začali stekať teplé slzy po lícach a máčali jej pokožku. Stála tam ako socha a len sčasti vnímala dianie okolo seba. Jeremy pobehoval po chate ako na drogách, pričom stále telefonoval. Kričal, nie, hulákal na človeka na druhej strane telefónu a horlivo mu niečo diktoval.

Akonáhle dokončil svoj telefonát všimol si ju a ťarbavo k nej podišiel.

„Neplač." bolo jediné slovo, ktoré jej povedal a zobral tašky, ktoré stáli pri jej nohách.

Všetko naložil do kufra auta a nakoniec sa vrátil pre Mercy.

Zobral ju za ruku, pomohol jej nastúpiť a bez jediného slova jej zapol bezpečnostný pás.

Naštartoval a vyrazili. Tentoraz si dával na cestu oveľa väčší pozor ako inokedy.

Nedokázal zo seba dostať nič, aj keď vedel, že by mal. Mali by spolu všetko vyriešiť, ale on to v tejto chvíli nedokázal.

Cítil, akoby mu niekto uštedril poriadnu ranu pod pás. Samozrejme, že tomu bulvárnemu plátku neveril, no nedokázal z mysle dostať tie slová.

Štípali ho na srdci aj na jazyku, a čo bolo horšie, nevedel, čo má ďalej urobiť.

„Veríš tomu?" preťala hrozivé ticho Mercy. Nedokázala pri ňom len tak sedieť a utápať sa v nevedomosti.

„Nie!" vyslovil rýchlo a rozhodne, aby nemala šancu o tom pochybovať.

Rukou si šúchala unavené čelo, pričom odvrátila zrak smerom k oknu.

„Tvoj otec mal dlhy?" opýtal sa tentoraz Jeremy. Poďakoval svojím ústam, že mu dovolili prehovoriť.

„O nijakých neviem. Na dedičskom konaní by mi o tom povedali, nie?" snažila sa ozrejmiť si informácie.

Jeremy sa musel zasmiať nad jej naivnosťou.

„Zlatko, ľudia v podsvetí nepotrebujú nijaké zákonné zmluvy na to, aby si požičali peniaze." vysvetlil jej a na chvíľu na ňu pozrel.

„Dočerta!" zanadávala potichu a hlavu si schovala do dlaní.

Jeremy jej rukou nežne prešiel po chrbte, aby sa trochu upokojila. Napokon, pomáhalo to aj jemu.

„Prečo sme odtiaľ museli odísť?" položila ďalšiu otázku a obrátila na neho svoje veľké, žiarivé oči.

Rukou otvoril palubnú zásuvku a vybral z nej noviny.

„Pozri si dátum." podotkol a podal jej ich.

Boli spred niekoľkých týždňov.

Mercynym telom prešiel mráz.

„Niekto ich tam musel priniesť-" nestihol dopovedať, pretože Mercy ho predbehla.

„Vtedy sa mi zdalo, že počujem zvonček."

Presne v tej chvíli sa Jeremymu zastavilo srdce. Neprežil by, keby sa jej niečo stalo.

„Neviem, ako sa tam ten človek dostal. Všetko je tam zabezpečené a prispôsobené, aby sa tam nedostala ani len zatúlaná mačka." priznal a chytil ju za ruku.

Odvtedy ani jeden z nich neprehovoril, pretože každý bol hlboko zahrabaný vo svojich vlastných myšlienkach.

Až keď Jeremy zastavil pred svojím domom Mercy prehovorila.

„Odvez ma ku mne." povedala pevným hlasom, no aj tak to nemalo nijaký účinok.

„Nie a nebudem o tom diskutovať." pozrel na ňu karhavým pohľadom, ale to Mercy aj tak neodradilo.

„Nie, Jeremy, to ja o tom nebudem diskutovať!" skríkla, sama nevedela prečo.

Bola vystrašená a on to dobre vedel. Pre tentoraz sa vzdal a zaradil sa späť do premávky.

„Ďakujem." povedala, keď jej pomohol vyložiť batožinu a lúčil sa s ňou pri dverách.

„Nechceš si to predsa len rozmyslieť?" prešiel si rukou po krku a neisto na ňu pozrel.

„Nie." povedala rozhodne a chystala sa zavrieť dvere, keď jej v tom svojimi mocnými pažami zabránil.

Pritisol ju k sebe a venoval jej na čelo dlhý bozk.

„Dávaj si na seba pozor."

„Jeremy, už nie som malá. Viem sa o seba postarať aj sama." úpenlivo na neho hľadela a ubezpečovala ho o svojej pravde.

„Máš pravdu." povzdychol si a otočil sa na odchod, keď započul jej slová.

„Ľúbim ťa." 

Chcelo by to nejaký zvrat, čo hovoríte😈?