KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

13. kapitola

Ahojteee. Nová kapitola je na svete, zajtra sa tešte na ďalšiu💕.

Ďakujem za krásne komentáre a votes, ste moje srdiečka🌹💖.

Bozky _Amy_january💋💋

Slnečné lúče sa predierali cez mraky, ktoré sa včera dosýta vypršali. Mercy sa spokojne pokrútila v posteli, pričom jej do nosa udrela božská vôňa. Prikrývky, do ktorých bola zabalená, voňali po Jeremym.

Hlavu viac ponorila do vankúša a snažila sa opäť zaspať, no nebolo jej to dopriate. Ešte bolo len ráno, ona už premýšľala nad Jeremym. Otočila sa na druhý bok, či ho tam náhodou nezbadá.

Nebol tam.

Naozaj dodržal sľub, ktorý jej dal, i keď ho spočiatku pokúšala.

S úsmevom na perách vyšla z izby a zamierila do kúpeľne. Urobila svoju rannú hygienu a zišla dolu schodmi.

Chodbou sa šírila vôňa čerstvo opečenej slaninky a praženice. Doviedla ju až do kuchyne bez toho, že by ju musela hľadať.

„Dobré ráno." popriala Jeremymu, ktorý stál za kuchynským pultom a pripravoval raňajky.

„Dobré. Ako si sa vyspala?" opýtal sa so záujmom.

„V tvojej posteli výborne." zasmiala sa, avšak neklamala.

„To som rád." opätoval jej úsmev a položil pred ňu tanier s praženicou a pár kúskami slaninky.

Keď sa Jeremy vzdialil na opačnú stranu kuchyne, Mercy zmeravela. Pamätala si iba málo z tejto búrkovej noci a už vôbec si nepamätala, že by ho niekedy videla bez nohavíc.

Sťažka preglgla, pričom sa nevedela na neho vynadívať. Mohutné stehná, ktoré pokrývali pevné svaly, jej vyrážali dych. Nevedela sa ubrániť pohľadu na neho, preto svoj prenikavý pohľad neodvrátila. Jeremy to však cítil. Cítil, ako si ho obzerá, kúsok po kúsku. Chvíľu o sebe zapochyboval, ale potom túto myšlienku zahnal späť.

Naraz sa otočil s džúsom v ruke a prichytil Mercy, ako na neho hľadí. Červeň jej okamžite stúpla do líc, svoj pohľad sklopila.

Jeremy k nej podišiel a objal ju zozadu.

„Budem ťa privádzať do rozpakov častejšie, ak sa budeš takto pekne červenať." povedal a vtisol jej zamatový bozk na líce.

Mercy stále hľadela pred seba, ako keby ju niekto udrel lopatou po hlave.

„Si v poriadku, Mercy?" až na svoje meno zareagovala a pohotovo odpovedala.

„Áno, ja, áno." rýchlo pritakala.

„Môžeš byť rada, že mám na sebe aspoň niečo. Obyčajne spávam nahý." pošepkal jej do ucha a vytratil sa do kúpeľne. V Mercy to zanechalo divoké predstavy, s ktorými sa však musela popasovať sama.

Keď sa vrátil, Mercy už dávno mala zjedené raňajky, pomaly začala upratovať špinavé riady.

„Nechaj tak, ja to spravím." podišiel k nej a zobral jej tanier z rúk. Venovala mu nesmelý úsmev a posadila na naspäť na stoličku.

Kým Jeremy jedol, Mercy ho pozorovala, sem-tam mu položila nejakú otázku. Obidvom úplne stačilo ticho, ktoré medzi nimi vládlo. Bolo to harmonické a pokojné ticho, ktoré obaja tak veľmi potrebovali.

„O pol hodinu príde zámočník a pomôže nám otvoriť tvoje dvere." prerušil príjemné ticho Jeremy.

„Tak rýchlo?" vyvalila na neho oči.

„Musím sa ísť prezliecť!" povedala a vyskočila zo stoličky.

Jeremy jej však nedovolil len tak ľahko odísť. Natiahol svoju veľkú ruku a presne v momente, keď okolo neho cupitala, stiahol ju nežne na seba.

„Nie tak rýchlo." pozrel jej do očí s iskričkami.

Mercy na neho prekvapene hľadela, rukami sa ho pridŕžala na pleciach. Nehovoril nič, iba na ňu pozeral svojimi orieškovými očami.

Oči jej behali po celej jeho tvári. Zmyselné pery a omamná vôňa boli tým, čo otupovali jej zmysli.

Nevedela prečo, ruky premiestnila na jeho tvár. Chcela sa dotknúť jeho pokožky, aby zistila, či je naozaj taká príjemná, ako sa zdá.

Po čerstvom strnisku nebolo ani stopy. Jemná pokožka bola viac ako príjemná. Prikryla jeho líce celou svojou dlaňou, očami stále sledovala tie jeho. Navzájom do seba vpíjali pohľady, nemožno sa odtrhnúť.

Vnútro jej šalelo, srdce sa išlo roztrieštiť na milión maličkých kúskov.

Tentoraz vyhralo srdce a Mercy si ho pritiahla do bozku. Bol to prvý muž, ktorého Mercy bozkávala. Je pravda, že si dala na tom záležať. Jazykom hladila jeho pery, ochutnávala vnútro. Mala pocit, že tohto pocitu sa nebude vedieť nikdy nasýtiť. On jej bozk patrične opätoval.

Zadýchaní sa od seba odtiahli, hľadajúc vnútorný pokoj a rovnováhu. Mercy dobre vedela, že pri Jeremym sa má jej srdce na pozore, ale odmietala si to teraz pripustiť.

Chutil jej po slaninke, na ktorú dostala znovu chuť. Ukradla mu jednu z taniera a bez ďalších zbytočných slov odišla do izby. Jeremy nemusel nič vravieť. Vedel, že si to vedia povedať aj bez slov.

City, ktoré lomcovali jeho vnútrom sa dali považovať, doslova, za hurikán. Cítil, že je posadnutý jej prítomnosťou, jej celou osobnosťou. Rukami si zašiel do vlasov a zaťahal za ne. Bol ako tínedžer, ktorý sa nevie udržať na uzde.

O pár minút, keď sa Mercy vrátila, zobral kľúče od auta a mohli vyraziť. Vonku vládlo pekné počasie, ani by sa nezdalo, že včera sa tu prehnala smršť.

Brzdy zahvízdali, auto pomaly zastavilo. Jeremy pomohol Mercy vystúpiť, tak ako vždy.

Prešli ku dverám, kde ich už čakal Jeff.

„Nazdar, kamarát." poťapkali sa priateľsky po pleci a zvítali sa. Jeremy slušne zoznámil Mercy s Jeffom.

„Prečo si už nezačal?" opýtal sa zaujato Jeremy.

„Chcel som počkať na pôvabnú slečnu, ktorej patrí tento dom." lišiacky sa usmial na Mercy, čo sa ale Jeremymu vôbec nepáčilo.

Zaťal zuby, svaly na sánke sa mu napli. Jeff si to všimol, preto sa radšej otočil a začal pracovať. Mercy pohladila Jeremyho smerom od lakťa až dolu. Toto malé gesto ho prekvapilo a zároveň veľmi potešilo. Nemohol si pomôcť, musel jej venovať na spánok malý bozk.

„Hotovo!" slávnostne zakričal Jeff a s úsmevom sa na nich otočil.

„Ďakujeme za pomoc." prehovoril Jeremy a usmial sa.

Ešte chvíľu sa bratsky zhovárali, avšak Jeffa povolali k ďalšiemu prípadu, a tak musel odísť.

Mercy pohotovo vošla dovnútra a pevne schmatla kľúče, čo zostali zabudnuté na jej stolíku.

„Asi si ich priviažem ku krku." povedala zúfalo, no keď uvidela Jeremyho veselý úsmev, všetky starosti ju prešli.

„Ďakujem za pomoc. Ako sa ti odvďačím?" vzhliadla k nemu.

Jeremy k nej podišiel a pevne ju stisol.