Láska je cit, ktorý sa nikomu nevyhne a ktorý zamáva každým človekom. Jeremy bol doteraz spokojný so svojím životom a myslel si, že mu nič nechýba. Všetko sa však zmenilo, keď uvidel Mercy.
UPOZORNENIE: v príbehu sa nachádzajú scény nevhodné pre čit...
Vítam vás pri novej kapitole a dúfam, že sa vám bude páčiť🥰.
Venujem ju citatelka77🥰, Malencia21💖, Kurokawai💖, AdrianaDenner💖,AndreaKovalkova💖, Becka_Yaremenko😍, NikoliatkoSabova, kubko2003 za všetky votes a úžasné komentáre, ktoré mi vždy zanecháte🤩.
Užite si kapitolu💖.
!!! 17. novembra vám prezradím, čo som si prichystala pre všetkých komentujúcich a voteujúcich!!! Máte sa na čo tešiť. Ďakujem vám🥰💖🤩.
Bozky _Amy_january💋💋
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
'Štrnásť mesiacov.' prebleslo mu hlavou.
Štrnásť mesiacov má byť zatvorený v tejto chladnej miestnosti bez ničoho. Bez svojej práce, bez priateľov, ale čo je najhoršie... bez Mercy. Hrdlo mu zvieralo úzkosťou, tlak v miestnosti sa stupňoval. Jeremy bol odjakživa pokojný muž, no teraz by najradšej všetko rozbil a utiekol. Chcel pobežať za svojou láskou, zobrať ju do náručia a nikdy nepustiť.
Nebolo mu dovolené ani len sa rozlúčiť. Dvaja dozorcovia ho násilne odviedli preč iba s posledným pohľadom na svoju krásku. Pochyboval, či ho príde Mercy navštíviť. Nemala na to dôvod.
Jonaha poprosil, aby na ňu dal pozor. Vysvetlil mu, že sa jej nemôže nič stať, kým sa nedostane von. Nikto jej nesmie skriviť ani vlások, inak by sa neudržal a skrivil by mu ho on. Beleli mu hánky iba pri predstave, že by niekto Mercy ublížil. Vedel, že každý deň strávený bez nej je úplne zbytočný a bezvýznamný. Chcel ochutnať jej sladké poddajné pery, avšak to mu najbližších niekoľko mesiacov nebude dovolené.
Od zúfalstva si ruky zaplietol do vlasov a silno za ne poťahal. Netušil, čo mal robiť, s kým komunikovať a či vôbec. Bál sa čo i len prehovoriť, nieto sa ešte s niekým spriateliť. Nevyznal sa vo vzťahoch vo väzení. Myslel si, že to nikdy nebude potrebovať.
Jednu vec však musel uznať. Neľutuje to, čo urobil. Zachránil Mercy a to by stálo aj za milión vrážd. Tieto myšlienky, našťastie, ihneď zavrhol. Chcel myslieť už iba racionálne. Nikomu nedovolil, aby ho zmanipuloval a naviedol na niečo nekalé.
Od dnes má Jeremy Clark iba čisté úmysly.
V studenej cele bol iba pár hodín a už nevedel, čo so sebou. Čas bol neúprosný a dokazoval mu, že jediná zmysluplná vec, ktorú tu môže robiť je rozmýšľať. Nad čím má ale rozmýšľať, keď nie nad Mercy?
*
Mercy iba matne zachytila Jeremyho pohľad, keď ho vyvádzali. Nedokázala sa na neho pozrieť, preto radšej úpenlivo hľadela do zeme. Chcela z nej zdvihnúť svoje šťastie a odniesť si ho so sebou. V posledných dňoch ju skôr prenasleduje smola ako šťastie.
Bojovala so sebou, aby sa nerozbehla a nehodila sa Jeremymu do náručia. Bola nahnevaná, sklamaná, smutná a jej srdce si vytrpelo mnoho ďalších zranení, lenže láska sa nedá oklamať. Ľúbila ho, aj keď si to sama zakázala. Nechcela už viac trpieť a myslela si, že toto bude najlepší dôvod.
Jonah ešte niekoľko minút sedel na stoličke, ani sa nepohol. Rozhodnutie súdu ho prekvapilo a bol presvedčený, že sudca nebol nestranný. Neustále si v mysli prehrával dnešné pojednávanie, no podvod mu nemal ako dokázať. Jeremymu sa nedokázal pozrieť do očí, aj keď mu hovoril, že to zvládne a bude v poriadku. Vedel, že to vôbec nebude také jednoduché, ako sa zdá. Potľapkal ho po pleci a venoval mu povzbudzujúci úsmev. Tušil, že by sa najradšej vymanil z mocných rúk, ktoré ho pevne držali, a vybozkával by svoju milovanú. Sľúbil mu, že na ňu dohliadne a o všetko sa postará. Zariadi neprekonateľnú bezpečnosť a čokoľvek, čo bude potrebovať. Jeremy mu poďakoval a posledný raz na neho pozrel.
„Odveziem ťa domov." Jonah prešiel k tykaniu. Myslel si, že od dnes nemá význam hrať sa na šťastných a sebavedomých ľudí. Nastala krutá realita, ktorú musia všetci prijať.
„Zvládnem to sama." odpovedala Mercy stále hladiac do zeme. Nedokázala sa pozviechať a ona to vedela. Telo ju neposlúchalo, nohy vypovedali. Myseľ si vybrala dovolenku a zostalo jej už iba ubolené srdce.
Jej životnú lásku práve zavreli do väzenia za oceľové mreže. Striaslo ju, čo Jonah nenechal tak. Podal jej ruku, ktorú váhavo prijala.
„Tak o tom pochybujem. Poď, pomôžem ti."
Pomohol jej postaviť sa na vlastné nohy a ubezpečil sa, že je v poriadku. Chcel jej zotrieť šmuhu od maskary na líci, ale ovládol sa a ruky nechal visieť pozdĺž svojho tela.
„Uvarím ti výborný čaj." snažil sa vylepšiť jej náladu, lenže ani jemu nebolo veselo.
„Jonah nemusíš-" nestihla dopovedať, pretože ju ihneď zahriakol.
„Nebudem o tom s tebou diskutovať. Jeremy by mi nikdy neodpustil, keby som sa o teba nepostaral. Teraz musíme spolu držať, nie bojovať."
„Mal sa o mňa postarať sám." vypustila z úst, no len čo uvidela Jonahov vyčítavý pohľad, zasekla sa v pohybe.
„Prepáč." zašepkala.
„Nemôže za to. Chcel ťa iba ochrániť."
Mercy nebadane prikývla a pohla sa zarovno s ním. Viezli sa potichu, ani jeden nemal náladu na zbytočné slová, ktoré by v tejto situácii aj tak nič neuľahčili.
„Mám odbočiť k tebe?" overoval si.
„Uhm. Odkiaľ vlastne vieš, kde bývam?"
„Pracujem pre Jeremyho, ak si to ešte nepostrehla." venoval jej jeden zo svojich očarujúcich úsmevov, čo Mercy zaraz vylepšilo náladu. Jonaha sa vôbec nebála, aj keď vedela, že to bol tvrdý právnik. Pôsobil milo, aj sa tak správal.
„Kde nájdem cukor?" prehľadával poličky, zatiaľ čo sa Mercy prezliekala do pohodlnejšieho oblečenia.
„Posledná polička vpravo." nasmerovala ho a prichystala hrnčeky.
Kým sa voda varila, Jonah si uvoľnil kravatu a vyzliekol sako.
„Môžem?" opýtal sa a ukázal na stoličku. Mercy opäť nebadane prikývla a dovolila mu odložiť si svoje veci.
„Prezraď mi niečo o sebe. Jeremy ťa nikdy nespomínal." vyriekla, skôr ako si to stihla poriadne premyslieť. Jej zvedavosť však bola rýchlejšia a chytila sa čohokoľvek, len aby sa zase nemuseli vrátiť k onej nešťastnej téme.
Jonah na ňu prekvapene zdvihol zrak, ale nenechal sa vyviesť z miery.
„Čo by si chcela vedieť?" spýtal sa, pričom dolial horúcu vodu do hrnčekov.
'Ako si sa spoznal s Jeremym.' napadlo jej, avšak ihneď túto myšlienku zavrhla.
„Aké máš záujmy, čím si chcel byť ako malý."
„Naozaj to chceš vedieť?" premeral si ju nedôverčivým pohľadom. Niečo sa mu predsa len nezdalo.
„Samozrejme. Si v mojom dome, v mojej kuchyni a piješ čaj z môjho hrnčeka. Chcem vedieť, čo je tento chlap zač." usmiala sa na neho po prvý raz, začo bol veľmi rád.
„Chcel som byť rušňovodičom. Páčilo sa mi, aký zvuk mašinky vydávajú."
Mercy to rozosmialo, nevedno prečo. Pokúsila sa skryť nebadaný úškrn, lenže Jonah to postrehol a hodil po nej obviňujúci pohľad.
„A ty si chcela byť čím ako malá?" zobral jej hrnček z ruky a presunul sa do obývačky na pohodlný gauč.
