43. kapitola

1K 43 2
                                    

Pekný večer všetkým!

Dnes nová kapitolka, dúfam, že sa vám bude páčiť🥰.

Venujem ju AdrianaDenner💖, citatelka77🥰, _Hanaah_, marisa8880888, MonikaDodrvov, Malencia21💖, SophiaReadings, Kurokawai💖, onedorectionharry24, RomanaZustiakova, Nina771, NikoliatkoSabova, molekovaivana, AndreaKovalkova za všetky votes a úžasné komentáre, ktoré mi vždy zanecháte🤩.

Užite si kapitolu💖.

PS: Na prekvapení pre všetkých komentujúcich a voteujúcich stále pracujem, no nebojte sa, čoskoro sa dočkáte. Ďakujem vám🥰💖🤩.

Bozky _Amy_january💋💋

Hneď ako otvorila dvere k Jeremymu, ovanula ju lahodná vôňa. Prišlo jej to čudné, Jeremy nikdy nespomínal, že by vedel variť.

Vyzula si topánky, odložila kabelku a nechala sa viesť sladkastou arómou. Vošla do kuchyne, kde za pultom postával Jeremy. Tváril sa vážne a spoly zamyslene, čo spôsobilo, že si ju ani len nevšimol.

Hľadel do riedkeho cesta, ktorému pravdepodobne niečo chýbalo.

Vedľa rozhorúčenej panvice ležal tanier, na ktorom boli poukladané kúsky nepodarených palaciniek. Mercy sa okamžite začali zbiehať slinky.

Podišla bližšie k nemu a na tvári vyčarovala úsmev, ktorý aj tak nemohol vidieť. Chvíľu iba tak stála, pozorovala ho a nechala svoje oči popásť sa na bezradnom Jeremym.

Rukou si vošiel do vlasov a prehrabol si ich, čo bolo znakom, že už stráca všetky sily.

„Potrebuješ s niečím pomôcť?"

Skoro mu naberačka vyletela z ruky, ako veľmi sa zľakol. Otočil sa na Mercy a venoval jej jeden zmätený a trochu zachmúrený pohľad. Nechcelo sa mu uveriť, že ho Mercy neposlúchla a sama prišla domov. Myslel si, že sa na niečom dohodli a to bude aj platiť.

Po premyslení vhodnej reakcie napokon vyrukoval s čírou pravdou, ale zato oveľa miernejšie, akoby bol mával vo zvyku.

„Prečo si mi nezavolala? Myslel som, že sme si vyjasnili našu starostlivosť o bezpečnosť."

„Máš pravdu, mala som ti zavolať, ale to by si prišiel o prekvapenie." láskyplne sa na neho usmiala a zodvihla do vzduchu fľašu červeného vína, ktoré kúpila po ceste.

„Kúpila si víno?" Jeremy sa začudoval.

„Nie, ukradla som ho." zasmiala sa a podišla k nemu bližšie.

Karhavo na ňu pozrel, aj keď vedel, že ona by to nikdy v živote neurobila.

Predpokladal, že keď sa vráti domov nebude nijako nadšená, ba práve naopak, myslel si, že ju bude treba utešiť a dodať jej novú odvahu. Svojím správaním mu však vyrazila dych.

Premeriaval si ju ostražitým pohľadom, ktorý nepôsobil vábne, načo Mercy ihneď zareagovala.

„Čo sa ti stalo, že pôsobíš tak smutne?" vypytovala sa ho, avšak vôbec to nepôsobilo úprimne. Vyzerala, akoby už minimálne jeden pohár vína vypila sama.

„Čo sa stalo mne? Ja som sa snažil uvariť dobrý obed, aj keď to tak možno nevyzerá..." letmým pohľadom zaletel k sporáku, no pohotovo sa pozrel späť, priamo do Mercynych očí.

„A ty sem len tak prídeš s úsmevom na perách a s vínom v ruke, a tváriš sa, akoby sa okolo nás nič nedialo. Mercy, myslím si, že si neuvedomuješ závažnosť situácie."

KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔Where stories live. Discover now