KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

4. kapitola

Užite si časť, dúfam, že sa vám príbeh páči💖.

Bozky _Amy_january 💋💋

Mercy nemohla poprieť, že Jeremy v nej zanechal veľký dojem.

Dlho do noci uvažovala nad spôsobom svojho života a nad tým, že jej nikdy nechýbal žiaden muž. Teraz však má o tom pochybnosti. Jeremy v nej zobudil niečo, čo spalo dlhé roky.

Pozrela von oknom, kde zúrila búrka. Rozhodla sa, že zavolá svojej priateľke, pretože búrky neznáša. Brala by teraz akúkoľvek spoločnosť, len aby nemusela byť sama.

„Ava, si tam?" spýtala sa, keď jej dlho nik neodpovedal.

„Áno, áno, len mi vypadol mobil z rúk." hovorila ospalo.

„Prepáč, že som ťa zobudila. Aké je u vás počasie?" spýtala sa Mercy neurčito.

„Jasná noc. Prečo nespíš Mercy?" spýtala sa jej priateľka s obavami.

„Pretože tu zúri búrka. Mám pocit, že mi za chvíľu vybije okná." roztriasla sa jej spodná pera, no dokázala potlačiť slzy, ktoré sa jej začali hromadiť v očiach.

„Sprav si čaj, pusti si rádio. Neviem, čo by som ti poradila. Keby nebola neskorá noc, tak by som prišla. Teraz však nechcem šoférovať."

„Máš pravdu. Prepáč, nechcela som ťa zobudiť. Dobrú noc." zložila a opäť sa nervózne prechádzala po dome.

Nakoniec nepokojne zaspala na tvrdom gauči.

*

Vyšla z domu v gumákoch a s pršiplášťom v ruke. Oblečený mala červený sveter a modré džínsy. Otvorila bránku a vtom zbadala Jeremyho.

Opieral sa o svoj čierny bavorák a v ruke držal vrecko z pekárne.

„Dobré ráno, Mercy." veselo sa pozdravil a kráčal jej naproti.

„Dobré ráno." prekvapene odpovedala, stále ho pozorujúc.

Vyzeral inak ako včera. Mal na sebe modrý štrikovaný sveter, avšak štýlový a určite drahý. Vyblednuté džínsy sa k tomu skvelo hodili.

„Ako dlho tu už čakáte?"

„Ani sa nepýtajte." zasmial sa a ukázal na vrecko čerstvého pečiva.

„Kúpil som nám raňajky." vysvetlil.

Mercy sa usmiala a vytiahla zo svojho batohu tri sendviče.

„Tri? Ide ešte niekto s nami?" opýtal sa začudovane.

Mercy sa zapýrila a dodala.

„Myslela som, že budete hladný." jej červeň na lícach mu prišla rozkošná. Mal čo robiť, aby ju nepohladil po jej líčkach.

„Som rád, že ste na mňa mysleli." priznal, no potešilo ho to omnoho viac, ako dal najavo.

„Ale takú dobrú kávu, akú mám ja určite nemáte." skúsil a spýtavo pozrel na Mercy.

„Uvidíme." podpichla a z batohu vytiahla termosku.

Spoločne sa zasmiali a nastúpili do auta.

Cesta prebiehala príjemne, rozprávali sa o spoločných témach. Jeremy bol rád, že sa mu Mercy aspoň trochu otvorila. Nechcel to však dávať príliš najavo, aby sa nevyľakala.

Akonáhle dorazili na miesto, zvítali sa s ostatnými.

„Jeremy, toto je Ava, moja najlepšia kamarátka. Fred, náš organizátor a Jack, ďalší pomocník." navzájom si podali ruky a vybrali sa na už spomínané miesto.