Láska je cit, ktorý sa nikomu nevyhne a ktorý zamáva každým človekom. Jeremy bol doteraz spokojný so svojím životom a myslel si, že mu nič nechýba. Všetko sa však zmenilo, keď uvidel Mercy.
UPOZORNENIE: v príbehu sa nachádzajú scény nevhodné pre čit...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Jonah." zavolala naňho zvesela. Náhle na ňu presmeroval svoj pohľad a prekvapene na ňu pozeral.
Spolu s jeho pohľadom sa na ňu pozreli ešte jedny oči. Muž, ktorý sa zhováral s Jonahom sa taktiež otočil a pozrel na ňu. Dva páry orieškových očí hľadeli na Mercy a tá sa práve snažila rozoznať, či sa jej to len nesníva. Vláčik, ktorý držala v ruke pustila na zem a ten sa rozpadol na stovky maličkých kúskov. Očividne nebol až taký vzácny.
„Mercy!" Jonah sa k nej hneď pohol a chytil ju za plecia. Pevne ju držal, aby nespadla a voviedol ju naspäť do výťahu. Stlačil tlačidlo, ktoré privolalo výťah na prízemie.
Mercyn kamenný pohľad smeroval na podlahu, celý svet sa s ňou zatočil. Nestihla sa pozrieť, či Jeremy bol naozaj ten človek, ktorého zočili jej oči.
„Bol to-" nestihla vysloviť, pretože Jonah smutne prikývol. Uvedomoval si, že jeho príchodom sa ich vzťah skomplikoval.
„Včera ho prepustili." povedal a nežne ju pohladil po ruke. Výťah sa pomaly pohol, avšak Mercy si to ani len nevšimla. Pri všetkých udalostiach, ktoré ju v posledných dňoch až príliš zamestnali, nestačila zaznamenať, že Jeremyho dni za mrežami vypršali. Striaslo ju od toľkých pocitov. Aj keď ubehlo dlhých štrnásť mesiacov, na stretnutie s ním nebola pripravená. Vedela to ona a vedel to aj Jonah, ktorý s ňou súcitil.
„O čom ste sa rozprávali?" vyzvedala. Jonah sa bál, že keby o chvíľu neprehovorila, priamo pred ním by skolabovala.
„O tebe nepovedal ani slovko." potvrdil jej domnienky a bratsky ju objal. Mercy jeho nedočkavú náruč vrúcne privítala a úprimne ho obdarovala tým najkrajším objatím, akého bola práve schopná.
Výťah zacinkal a dvere sa otvorili. Ďalší zamestnanci Clark Corporation čakali pred výťahom, kým vystúpia. Mercy ubezpečila Jonaha, že cestu domov zvládne aj sama a ospravedlnila sa mu za rozbitý darček. Ktovie, čo sa s ním stane.
Jonah jej poslednýkrát zamával a výťahom sa vrátil naspäť za Jeremym. Bolo mu ľúto, že obed s Mercy sa nevydaril, ale čakali ho oveľa dôležitejšie veci. Napokon, na obed môžu zájsť kedykoľvek.
Keď vkročil do kancelárie, zrak mu padol na Jeremyho zošuchnutého v koženom kresle. Jeho oči hovorili samé za seba. Prázdny, sklenený pohľad vŕtal do steny dieru. Sako, ktoré mu ešte pred rokom sedelo ako uliate, na ňom teraz viselo. Musel schudnúť minimálne desať kíl, čo sa mu vôbec nepáčilo. Nepôsobil zdravým dojmom, to vôbec. Jonah si vedel predstaviť, čo robil po celý ten čas. Vo väzení má človek veľa času na premýšľanie. No a nad čím by premýšľal Jeremy, keď nie nad láskou svojho života?
„Musíš sa dať dokopy." dohovoril mu, lenže márne.
„Nemôžem. Nemôžem, keď ju nesmiem držať v náručí." rukou si prešiel unavene po tvári, no Jonah bol rád, že aspoň konečne prehovoril. Podišiel k nemu a bratsky ho pobúchal po ramene.
