Láska je cit, ktorý sa nikomu nevyhne a ktorý zamáva každým človekom. Jeremy bol doteraz spokojný so svojím životom a myslel si, že mu nič nechýba. Všetko sa však zmenilo, keď uvidel Mercy.
UPOZORNENIE: v príbehu sa nachádzajú scény nevhodné pre čit...
Vítam vás pri novej kapitole, dúfam, že sa vám bude páčiť🥰.
Venujem jucitatelka77🥰, Malencia21💖, Kurokawai💖, AdrianaDenner💖,AndreaKovalkova💖 za všetky votes a úžasné komentáre, ktoré mi vždy zanecháte🤩.
Užite si kapitolu💖.
PS: Na prekvapení pre všetkých komentujúcich a voteujúcich stále pracujem, no nebojte sa, čoskoro sa dočkáte. Ďakujem vám🥰💖🤩.
Bozky _Amy_january💋💋
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Dvere Jeremyho bytu sa s ťažkosťou otvorili a dnu vstúpila Mercy. Slzy jej stekali po lícach mimovoľne, no nesnažila sa ich zastaviť. Skôr či neskôr by si našli cestu von. Už nemalo význam dlhšie potláčať bolesť.
S rámusom zatvorila dvere a oprela sa o ne. Chrbtom skĺzla na zem, kabelku odhodila do kúta. Nohy si pritiahla k telu a hlavu si vložila do dlaní. Prsty surovo zaplietla do svojich vlasov a silno za ne poťahala. Akákoľvek fyzická bolesť by bola ničím oproti bolesti, ktorá panovala v jej vnútri. Celá sa triasla, vzlykala a nadávala. Dúfala, že sa jej aspoň trochu uľaví.
„Prečo? Prečo si mi to urobil, Jeremy?" vykríkla z posledných síl, zúfala z celej situácie, do ktorej sa sama dostala. Nazdávala sa, že pribehne k nej, pohladí ju po vlasoch a utíši.
Smola.
Dnes tu zostala sama proti celému svetu, proti svojim pocitom. Postavila sa na nohy, bolelo ju celé telo. Opakom ruky si utrela sopľavý nos a pohla sa. Ovládala ju bezmocnosť a ona si to veľmi dobre uvedomovala. Zamierila do jeho pracovne s úmyslom zistiť, čo všetko ešte pred ňou tají.
Rozbehla sa k drevenému stolu, ktorý kraľoval celej miestnosti. Kľakla si na kolená a chcela pootvárať všetky zásuvky, lenže každá zásuvka bola zamknutá. Starostlivo si strážil svoje tajomstvá.
„Bastard!" zavrčala a rezko sa postavila.
Ako voda sa vrútila do kuchyne a zbesilo hľadala čokoľvek, čo by jej pomohlo zásuvky otvoriť.
'Bingo.' pomyslela si a schmatla masívne kladivo.
Vrátila sa naspäť do jeho pracovne a postavila sa pred jeho stôl. Napriahla ruku a silno udrela do stola, ktorý sa o malý kúsok posunul. Udrela ešte raz a drevo, ktoré držalo stôl pokope sa rozbilo. Vôbec ju to nevydesilo, práve naopak, dodalo jej to viac odvahy.
Udierala do dreva ako zmyslov zbavená. Možno sa tak skutočne cítila, možno iba takto prekonávala šok z nových zistení. Až keď bol stôl kompletne zničený, posadila sa na koberec a vydychovala. Dlho však nečinne nesedela a zaraz sa pustila do prehľadávania jednotlivých zásuviek. Nenašla v nich nič okrem papierov, v ktorých sa nenachádzali žiadne potrebné informácie. Skľúčene ich odhodila a sledovala, ako dopadajú na zem. Pripomínali jej jesenné listy a taktiež bezstarostné prechádzky v parku. Zavzlykala a postavila sa na rovné nohy. Nemohla viac zostať v tejto miestnosti.
Rozbehla sa do kúpeľne a nezabudla za sebou zatvoriť dvere. Už sa tu viac necítila bezpečne, ako keď tu boli sami s Jeremym. Vyzliekla si šaty a nebadane ich položila pri umývadlo. Vošla pod horúcu vodu, ktorá jej pálila pokožku, ale nedbala na to. Chcela zo seba zmyť všetku špinu, ktorá ju pokryla ako ranná rosa.
Myšlienky jej nedali pokoj ani tu, zrak jej padol na Jeremyho žiletku. Pevne ju uchopila do ruky a premýšľala, či by to bola dobrá pomsta. Keby sa Jeremy dozvedel, že si siahla na život, neprežil by to, tým si bola istá. Možno ho chcela dostať do tohto bodu, aby aj on cítil beznádej a zmätok zároveň, no nebola taká hlúpa, aby to naozaj urobila. Annie ju vždy vychovávala tak, aby si život vážila. Položila ju teda naspäť na svoje miesto a zastavila prívod vody. Zabalila sa do mäkkej osušky a vyliezla von.
Prehodila si na seba iba krátky župan, pretože mala pocit, že akékoľvek oblečenie ju svrbí. Vrútila sa do spálne, kde uvidela obrovskú posteľ. Okamžite si predstavila Jeremyho, ako v nej leží celý schúlený a nahý. Ako sa s ňou miluje, vznáša ju do výšin. Odvrátila zrak a rýchlo hľadala ďalšiu izbu, kde by sa mohla skryť pred krutou realitou.
Obývačka jej poskytovala potrebné útočisko, a tak si ľahla na mäkkú pohovku. Privrela viečka, avšak obávala sa, či bude môcť zaspať. Na vlastné prekvapenie po pár minútach upadla do hlbokého spánku. V noci sa pár krát zobudila na zemi, no po piatom ráze to prestala riešiť a zostala spať na zemi.
*
„Teraz ma dobre počúvaj, rozumieš?" tlačil naňho Jonah. Jeremy sa cítil veľmi nepríjemne, ale prinútil sa registrovať jeho slová. Pozeral priamo naňho, lenže v mysli bol stále s Mercy.
Ako sa asi musí cítiť?
Hnevá sa na neho?
Odpustí mu niekedy?
„Dočerta, dávaj už konečne pozor!" skríkol Jonah, ktorému dochádzala trpezlivosť. Chcel Jeremymu pomôcť, ale on ho vôbec nepočúval. Boli dlhoročný priatelia a vždy si pomáhali. Bol presvedčený o tom, že ho z tejto šlamastiky dostane, no to by mu najskôr musel venovať pozornosť.
„Pozri sa na mňa." schytil ho za vlasy a pritisol si k nemu hlavu. Vedel, že bol zúfalý, a preto sa doňho snažil vložiť aspoň kvapku nádeje. Aspoň trochu svetla do jeho tmavého sveta. Mercy tu nebola, preto to musel urobiť sám.
„Dostanem ťa z toho, veríš mi?" odmietal ho pustiť, iba sledoval jeho smutné a ubolené oči.
Jeremy nebadane prikývol a konečne na neho upriamil svoju pozornosť.
„Fajn. Takže... keď sa ťa na niečo opýtajú, odpovieš. Nemáš predsa dôvod zatĺkať. Nebudeš nič zatajovať, všetko povieš tak, ako to bolo. Spomeň si na akýkoľvek detail, ktorý by ti mohol pomôcť. Ja ti donesiem nejaké veci, pretože tu ešte musíš pár dní pobudnúť."
„Prečo?" opýtal sa nechápavo.
„Neuveríš, ale bol si príliš presný." zasmial sa, avšak asi sa to príliš nehodilo. Jonaha to ale vôbec neprekvapilo, pretože ako špičkový právnik riešil už veľa podobných prípadov.
„Čo-čo tým myslíš?" zhrozene na neho pozeral.
„Trafil si ho priamo do pľúc, nepodarilo sa ho zachrániť." ozrejmil mu a venoval mu povzbudivý pohľad. Nemal sa čoho obávať, konal v obrane.
Jeremymu sa zahmlilo pred očami. Zabil človeka.
„Som... vrah." povedal z posledných síl, kým mu úplne nevyschlo v ústach. Zrazu nevedel, ako nasať vzduch do svojich vlastných pľúc. Akoby ho dve mocné ruky škrtili, putá mu zrastali so zápästiami. Už nikdy sa nebude môcť na seba pozrieť do zrkadla bez toho, aby uvidel muža, ktorý zabil človeka. Pošpinil svoju krv, svoje meno. Zradil Mercy, no vedel, že ju nikdy neprestane milovať. Každý jeden deň na ňu myslel, či bola pri ňom alebo nie.
