KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

41. kapitola

Ahojtee. Prajem všetkým príjemne strávený večer🥰.

Nová kapitolka je na svete a dúfam, že sa vám bude páčiť😊. 

Dnes špeciálne bez venovania, no to len preto, že pre mojich verných čitateľov, ktorý vďačne hviezdičkujú a zanechávajú krásne komentáre🤩, chystám prekvapenie. Máte sa na čo tešiť😉.

Pekné čítanie prajem💖.

Bozky _Amy_january 💋💋

Červeň jej zaplavila plné líca a ruky ochabli. Spustila ich vedľa tela a Jeremymu venovala jeden rozvážny pohľad.

Chcela sa s ním milovať.

Vedela to ona, vedel to i on, no ešte predtým ich čakal ťažký rozhovor, ktorý mohol všetko skomplikovať.

*

„Takto to ďalej nepôjde." vyriekol smutne, pričom ju držal za obe ruky. Palcom jej nežne prechádzal po hánkach, čo ju viditeľne upokojovalo.

Poklesla späť na jeho hruď a opatrne zatvorila oči. Chcela zastaviť čas, nechcela sa rozprávať o problémoch. Už odmalička ju prenasledovali na každom kroku, až pokým jej nezomrel vlastný otec. Vtedy sa všetko zastavilo a na chvíľu utíchlo.

Pomaly prikývla a venovala mu dráždivý bozk na krk a dúfala, že ho odláka od tejto citlivej témy. Už mnohokrát sa jej dokázali vyhnúť, lenže Jeremy si to potreboval tentoraz objasniť.

„Mercy, prosím." skormútene zaklonil hlavu, ale keď na neho opäť pozrela, ovládol sa.

„Čo navrhuješ?" spýtala sa bojazlivo.

Už- už jej chcel vysvetliť svoj riskantný plán, avšak akonáhle sa opäť zadíval do jej zafírových očí, nemohol jej to prezradiť.

„Ja..." začal, no nevedel, ako pokračovať ďalej.

Nechcel zraniť ani jedného z nich, lenže predsa len to riskoval, keď jej neprezradil pravdu.

„Musíme byť viac ostražitý." dostal napokon zo seba. Dych sa mu zasekol v hrdle, keď sa mu bokmi pritlačila o jeho tvrdú mužnosť. Ani v tejto situácii ho neprestala vzrušovať. Nemohol sa ubrániť pocitu, že sa jej nikdy nenasýti.

„Súhlasím." pošepkala a pohla panvou.

Jeremy sa zhlboka nadýchol a pokračoval.

„Nepohneme sa jeden od druhého bez toho, aby sme navzájom nevedeli, kde sme. Telefón budeš mať v každom prípade pri sebe, tak ako ja."

Mercy nevedela, ako má reagovať. Má oponovať, pretože sa jej snaží niečo prikázať, alebo ho má poslúchnuť?

„Milujem ťa Mercy a nechcem o teba za žiadnu cenu prísť." vyslovil, pričom jej úpenlivo hľadel do očí, keďže v nej videl neistotu.

„Aj ja ťa milujem, Clark." prívetivo sa na neho usmiala a objala ho, pričom svoje pevné prsia pritisla na jeho mokrú hruď.

Jeremyho to však nevyviedlo z miery. Tajfún mu práve ničil všetky plány, pretože Mercy zatajil jednu dôležitú informáciu.

„A teraz môžeme pokračovať v tom, čo sme začali." oči jej zaiskrili, pevne mu stisla ramená.

Previnilo jej pozrel do očí, ale okamžite odvrátil pohľad, aby si nevšimla, že je nesvoj.

„Odpusť." vyriekol a svižne vyskočil z vane. Ani len sa neosušil, iba si uterák obmotal okolo úzkych bokov a vyparil sa z dohľadu.

Zatvoril sa vo svojej pracovni, kde za sebou zamkol.

Zúbožený výraz sa mu vynímal na tvári, uterák mu povolil a pristál pri nohách. Nevšímal si to, cítil iba obrovský bôľ na srdci.

Nedokázal Mercy povedať pravdu, čo ho samého veľmi ranilo. Vedel, že keby sa to dozvedela, neváhala by a zaraz by ho opustila.

Rukami si prešiel po unavenej tvári a vybral sa k drevenej okrase tejto miestnosti. Kľakol si pri starú známu zásuvku a otvoril ju.

Opäť za zahľadel na zamatové vrecúško, ktoré predstavovalo hrozbu a bezpečie zároveň.

Zobral si vrecúško do rúk a chrbtom sa oprel o stôl. Nespustil z neho zrak a taktiež sa ho bál otvoriť.

Neprekážalo mu, že bol nahý. To bol teraz jeho najmenší problém.

So zatvorenými očami roztvoril vrecúško a vybral z neho zbraň. Ťažký kov sa mu zrastal s rukami, chladil jeho pokožku.

Ruky sa mu triasli, zaháňal nepríjemné myšlienky.

Vedel, že zbraň mu poskytne aspoň nejakú istotu, keby potreboval ochrániť seba alebo Mercy. Myslel si, že práve toto riešenie mu poskytne pokojný spánok, ktorého mal v poslednej dobe nedostatok.

Nedokázal však prestať myslieť na to, ako by sa zatvárila Mercy, keby uvidela, že v ruke drží zbraň. Jej boľavé srdce, ktoré si už toho vytrpelo naozaj veľa, by sa určite roztrieštilo na márne kúsky. Nevedel s istotou povedať, či by ich ešte niekto dokázal spojiť dokopy.

Presne toto bol ten dôvod, ktorý ho prenasledoval vo dne i v noci a nedovolil mu pozrieť sa Mercy úprimne do očí.

Jej malá a krehká osôbka by to nemusela zvládnuť a toho sa bál najviac. Pohľad, ktorý by mu venovala si vedel s určitosťou predstaviť.

Nedokázal sa jej s tým priznať pre vidinu jej straty. Uvedomoval si, že až príliš riskoval, lenže vtedy nevidel lepšie riešenie.

Zbraň naspäť zabalil do vrecúška a schoval ju do zásuvky. Zamkol stôl a postavil sa na odchod.

Posledný krát sa zahľadel na prekážku, ktorá by ich mohla rozdeliť, no napokon sa radšej otočil a vyšiel z miestnosti.

Pozhasínané svetlá mu prezradili, že Mercy už pravdepodobne spí. Preto opatrne otvoril dvere a potichu za sebou zavrrel. Natiahol si boxerky, zatiahol závesy a ľahol si vedľa nej.

Ruku jej obmotal okolo pása a pritiahol si ju bližšie k sebe. Nos zaboril do jej čerstvo umytých vlasov a zhlboka sa nadýchol.

„Jeremy?" opýtala sa rozospatým hlasom a otočila sa tvárou k nemu.

„Prosím, srdiečko." pošepkal a jemne ju pobozkal na pery.

Pritiahla si ho ešte bližšie a v polospánku mu vyjavila svoje obavy.

„Sľúb, že ma nikdy neopustíš."

Táto veta ho zasiahla ako čerstvo nabrúsená dýka priamo do srdca. Bolestne privrel oči a odpovedal.

„Sľubujem. A teraz už pokojne spi. Som pri tebe."

Ešte raz ju pohladil po vlhkých vlasoch a pobozkal na čelo. Mercy oblapila jeho hruď a slastne vzdychla.

Nehnevala sa na neho, aj keď mohla. Nechaj ju samú a stratenú v kúpeľni so svojimi dotieravými a podozrievavými myšlienkami. Nemohla si pomôcť, no vtedy ju náhle pochytil pocit neistoty a sklamania.

Chcela mu ukázať, ako veľmi ho miluje a dôveruje mu.

Predtým, ako upadla do ríše snov si sľúbila, že bez boja sa nevzdá. Nič ich nerozdelí.

Hope you like it 🥰.