KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

23. kapitola

Ďakujem za vašu podporu, votes a komentáre😍. Užite si časť😜.

Bozky _Amy_january 💋💋

„Jeremy, stoj!" volala za ním, no on ju neposlúchol.

„Sakra!" hromžila, že si nedala väčší pozor na ústa.

Bezmocne pozrela na Avu.

„Porozprávaj sa s ním neskôr, teraz ho nechaj vychladnúť." pohladila ju po pleci a povzbudivo sa na ňu usmiala.

„Fajn." povzdychla si a pomohla chlapom opraviť trám.

„Mercy!" okríkol ju Fred, keď sa chystala ísť za Jeremym.

Otočila sa na neho a on ju dobehol.

„Sľúb mi, že budeš opatrná." pozrel na ňu otcovským pohľadom.

Keď na neho nechápavo hľadela, kývol hlavou smerom k chatke.

„Neznesiem, aby ti opäť niekto ublížil." priznal a chytil ju za ruky.

„Jeremy je iný. Ľúbime sa." ozrejmila mu a pozrela na neho veľavravným pohľadom.

„V poriadku, len si daj na seba pozor." pohladil ju po líci a pozeral jej do očí. Mercy sa zľakla, že v nich možno videla niečo viac ako len starostlivosť.

„Ja... musím už ísť." vykrútila sa z jeho rúk a ponáhľala sa k chatke.

Opatrne na ňu zaklopala a vošla dnu.

Jeremy sedel v predklone na posteli. Hlavu si podopieral jednou rukou, druhú mal zohnutú na kolenách. Už bola značne opuchnutá a naberala sýtu fialovú farbu, čo Mercy vystrašilo. Snažila sa však pôsobiť vyrovnane a silno, preto to nateraz ignorovala.

Očí mal zavreté, ani len na ňu nepozrel. Potichu sa pri neho posadila a uprene na neho hľadela.

„Prepáč mi to." pošepkala a svoje horúce pery pritisla na jeho mocné rameno.

„Mali sme sa o tom porozprávať osamote." vravela už trochu hlasnejšie.

„Nie, ty mi prepáč." prehovoril a vtedy spadol Mercy obrovský kameň zo srdca.

„Nemal som tak urýchlene reagovať." konečne na ňu pozrel tými jeho orieškovými očami a chytil ju za ruku.

„Ja mám len naozaj strach." videla, že pre Jeremyho je toto priznať ťažké, a o to viac si ho vážila.

„Ale veď, vtedy, po tom večierku, si bol so mnou v nemocnici. Dokonca so záchrankou."

Jeremy jej to chcel všetko vysvetliť, ale bál sa prehry. Nerád prehrával a nerád priznával, že mu niečo nejde alebo podobne.

„Vtedy to bolo iné, vtedy ti išlo o život a ja som sa tak príšerne bál, že som nemal čas pomyslieť na svoj strach. Hlavné bolo, aby si bola ty v poriadku." ozrejmil jej a odvrátil pohľad.

Toto priznanie Mercy dojalo. Srdce jej splašene bilo za mužom svojho života.

Svojimi maličkými rúčkami chytila jeho tvár a prilepila sa mu na pery. Jazykom skúmala jeho vnútro, plne sa oddávala pocitom, ktoré u nej vyvolával.

„Ľúbim ťa." zašepkala mu do pier, no ešte sa od neho neodrhla.

Keď už obaja nevládali s dychom, odtiahli sa.

„Jeremy-" náročky nedokončila a so strachom pozrela na jeho ruku.

„Musíme ísť do nemocnice." povedala úplne potichu a viac sa k nemu pritúlila.