Láska je cit, ktorý sa nikomu nevyhne a ktorý zamáva každým človekom. Jeremy bol doteraz spokojný so svojím životom a myslel si, že mu nič nechýba. Všetko sa však zmenilo, keď uvidel Mercy.
UPOZORNENIE: v príbehu sa nachádzajú scény nevhodné pre čit...
Dnes opäť nová kapitola. Ďakujem za všetky krásne komentáre a votes, ktoré ste mi zanechali💖.
Kapitolu venujem AureliaStaviarska🥰, citatelka77🥰, Malencia21💖, Kurokawai💖, AdrianaDenner💖,AndreaKovalkova💖, Becka_Yaremenko😍, NikoliatkoSabova, kubko2003, _Hanaaah_, Andeny a Malencia21 za všetky votes a úžasné komentáre, ktoré mi vždy zanecháte🤩.
14.12.2019 o 20:00 čakajte EPILÓG!! Takisto sa vás chcem opýtať, či máte záujem aj o BONUSOVÚ KAPITOLU.
Užite si kapitolu💖.
EPILÓG VENUJEM TOMU, KTO ZANECHÁ V TÝCHTO DŇOCH NAJKRAJŠIE KOMENTÁRE.
Bozky _Amy_january💋💋
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„To preto, že ťa ľúbim a chcem, aby si vedela všetko, čo musíš vedieť. Je tu ešte veľa vecí, ale to ti už musí objasniť Jeremy."
„Prečo vás tak veľmi obmedzuje a ovláda zmluvou?"
„Každý podnikateľ musí mať nejakú poistku. Jeho poistka je, že keby sa stalo čokoľvek, nikdy to nedôjde ďalej ako za steny tejto budovy. To mu zaisťuje, že ak to nepokazí sám, nepokazí mu to nik."
Mercy nechápala, ako sa mohla zamilovať do niekoho, koho vôbec nepoznala. Uvedomila si, že nevykročila tou správnou nohou, no na druhej strane netušila, či chce ešte niekedy niekam vkročiť.
Jonah akoby vytušil, čo jej behá po rozume, preto jej zobral kabelku a chytil ju za ruku. Jej maličká dlaň sa strácala v jeho mohutnej, čo pôsobilo nanajvýš komicky. Odomkol dvere a hrozivo sa zamračil na Samanthu, ktorá sa už-už chystala niečo povedať.
„Pekný deň." zapriala jej Mercy a venovala jej plachý úsmev. Samantha jej úsmev opätovala a nechala ich pokojne nastúpiť do výťahu.
Hneď ako sa za nimi zavreli dvere výťahu, Jonah prehovoril.
„Viem, že som hovoril, že ti dám toľko času, koľko budeš potrebovať," otočil sa na ňu a z výšky si premeral jej bledú tvár.
„Ale neviem sa proti tomu brániť. Ani keby som veľmi chcel." šepkal a pomaly Mercy opantával svojimi zmyslami. Bola lapená do pasce so štyrmi stenami a vôbec sa necítila dobre. Nechcela sa bozkávať s Jonahom. Dvere od výťahu sa, chvalabohu, otvorili na treťom poschodí kvôli zamestnancom, ktorí už skončili a išli domov. Mercy sa šikovne preplietla pomedzi nich a vyskočila z výťahu. Jonah sa za ňou neponáhľal, nenaháňal ju. Cítil sa taký zlomený ako ešte nikdy. Mercy sa obzrela, lenže to bola chyba. Uvidela jeho utrápený pohľad plný bolesti a smútku predtým, ako sa za ním zatvorili dvere.
Pocit viny ju prenasledoval až domov, kam vonkoncom nechcela ísť. Necítila sa tam komfortne. Všade videla iba ich dvoch, ako sa bozkávajú, dotýkajú, alebo si inak prejavujú znaky náklonnosti.
„Druhé dvere vľavo." povedala vtedy, keď mu konečne podľahla. Pamätala si na ten pocit, kedy chcela cítiť jeho nahú pokožku na svojej. Ešte teraz jej z toho behal mráz po chrbte. Nebol jemný a to ju tak veľmi fascinovalo.
*
Pár dní nato sa Mercy trochu pozbierala z udalostí predchádzajúcich dní a rozhodla sa, že dnes nadišiel deň, kedy sa konečne rozhodne, čo urobí ďalej. Unavovalo ju neustále tápať v neistote. Presne to je to, čo nikdy nechcela. Nejakým zázračným spôsobom sa jej to však podarilo a teraz z toho musí sama vykorčuľovať.
Ava ju prepadla nepripravenú, neupravenú, ešte stále v pyžame. Netešilo ju, že videla svoju najlepšiu kamarátku v takomto stave. Rozhodla sa preto aj ona, že jej pomôže a v žiadnom prípade ju takto nenechá.
„Vstávaj. Ideme do mesta." potiahla ju za ruku a ťahala ju von z postele. Mercy jej uľahčila prácu a svojvoľne prešla do kúpeľne, kde si umyla zuby a prichystala sa. Obliekla si bordové šaty, ktoré mali byť znamením zmeny. Tieto šaty dostala od Jeremyho, keď mu mala robiť spoločníčku na firemnom večierku. Vtedy si ale tieto šaty neobliekla. Namiesto toho si obliekla svetlomodré šaty a kúpila k nim aj modrú kravatu, ktorú neskôr darovala Jeremymu.
Dnes sa chystala uzavrieť ďalšiu kapitolu svojho života a chcela vstúpiť do novej menom Jonah Loxley.
Na obede s Avou prebrali všetky novinky. Ava bola na ultrazvuku a tešila sa, že dieťatko je v poriadku. Spomínala, ako musí krotiť Lea, pretože o chvíľu budú musieť pristaviť ďalšiu miestnosť iba na hračky. Je taký šťastný, že sa nevie zastaviť a každý deň jej donesie niečo nové. Naposledy to boli pískacie papučky.
„Je to milé, ale musím ho trochu skrotiť." obe sa zasmiali a dopili škoricové latte. Mercy nechala na stole bankovku a zobrala Ave ťažké tašky.
„A teraz kúpime niečo pre toho tvojho Rómea." vzala ju za ruku a voviedla ju do nového darčekového obchodu.
„Páni." Mercy sa rozhliadla navôkol a musela uznať, že je to tu prekrásne. Darčeky všetkého druhu a pre každého zdobili drevené poličky.
Oči jej okamžite padli na drevenú, vyrezávanú mašinku. Bola natretá červenou a čiernou farbou. Pôsobila milým dojmom, čo ju prinútilo kúpiť. Zabalila ju do papierovej krabičky, na ktorej bol taktiež nakreslený vláčik. Staršia pani jej podala dokument, ktorý bol potvrdením, že sa jedná o zberateľský kúsok. Mercy dúfala, že sa bude Jonahovy páčiť.
Keď bol prvýkrát u nej, pýtala sa ho, čím chcel byť ako malý. Vedela, že túto informáciu raz zúžitkuje. Ava sa zasmiala nad nápaditým prekvapením. Všade naokolo rozdávala dobrú energiu, ktorá z nej sršala. Tehotenstvo jej nesmierne pristalo.
„Mala by si mu ju ísť zaniesť a všetko medzi vami urovnať." poradila jej a pobozkala na líce. Čas na nákupy jej práve vypršal, pretože Leo ju už čakal pred nákupným centrom. Veľmi sa o ňu bál, aj keď na to nemal ani najmenší dôvod.
Mercy prikývla a venovala jej bozk tiež. Rada s ňou trávila čas, pretože bola vždy korením jej života. Už si ani nepamätala, ako dlho sa vlastne poznajú. Taktiež bola ale odhodlaná vykročiť novým smerom.
Taxíkom sa odviezla pri Clark Corporation, ešte raz sa zhlboka nadýchla a vstúpila dnu. Vo výťahu vytiahla mašinku z krabičky a držala ju v rukách ako poklad. Nakoniec sa predsa len rozhodla pre Jonaha. Bolo ľahšie rozhodnúť sa pre niekoho, kto pri vás stojí, ako keď vás váš milovaný muž z hodiny na hodinu opustí. Bolo to pre ňu najhoršie obdobie a Jonah to s ňou ustál.
Nechcela už viac myslieť na Jeremyho, preto zatvorila oči a želala si, aby od dnes kráčala k šťastiu priamou cestou.
Výťah zacinkal a dvere sa otvorili. Celým telom jej prebehol mráz, čo sa jej už dlho nestalo z takejto príčiny. Len čo zodvihla svoj pohľad, uvidela Jonaha opretého o mramorový pult. Rozprával sa s mužom rovnako vysokým ako bol on sám. Obaja mali oblečené sako. Mercy však prenasledoval čudný pocit, ktorý sa nie a nie vypariť. Aj cez to sa ho rozhodla ignorovať a oslovila Jonaha, ktorý si ju doteraz nevšimol.
„Jonah." zavolala naňho zvesela. Náhle na ňu presmeroval svoj pohľad a prekvapene na ňu pozeral.
Spolu s jeho pohľadom sa na ňu pozreli ešte jedny oči. Muž, ktorý sa zhováral s Jonahom sa taktiež otočil a pozrel na ňu. Dva páry orieškových očí hľadeli na Mercy a tá sa práve snažila rozoznať, či sa jej to len nesníva.
