KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

9. kapitola

Užite si časť, ďakujem vám z celého srdiečka💕💖.

Bozky _Amy_january💋💋

Jeremy sa o Mercy celý týždeň pekne staral. Nosil jej domov teplý obed a niekedy jej aj uvaril. Mercy najskôr protestovala, no po čase si na jeho prítomnosť zvykla a už sa jej nechcelo ani vstávať.

Keby ich niekto videl, určite by si pomyslel, že sú jedným zo šťastných, manželských párov. Opak bol však pravdou. Mercy sa uzavrela do seba a nechcela si ho pustiť bližšie k telu. Jeremyho to trápilo, snažil sa robiť všetko preto, aby to tak nebolo.

Keď sa však Mercy Tireyová rozhodne, že nechce mať s mužmi dočinenia, málokomu sa to podarí prekonať. Už to raz skúšal Fred, no nedopadlo to najlepšie. Zlomený nos bol ešte malým trestom.

„Nech sa páči." povedal Jeremy a podal jej teplú polievku.

Mercy sa narovnala na gauči a pohodlne oprela.

„Ďakujem."

Zobrala horúcu misku do rúk, no hneď, ako Jeremy videl, že ju páli v rukách, zobral jej ju a položil na stôl.

„Ako sa cíti tvoj členok?" opýtal sa zdvorilo.

„Myslím, že už to je oveľa lepšie." priznala a venovala mu jeden z jej hanblivých úsmevov.

„Môžem sa na to pozrieť?"

Mercy nestihla ani odpovedať a už jej odmotával obväz dolu. Členok už nebol opuchnutý, práve naopak. Vyzeral, ako by s ním nič nemala.

„Mala by si to rozchodiť, Mercy." úpenlivo jej hľadel do očí, až pokým neprikývla.

„Ja viem, pôjdem sa dnes prejsť k Ave."

Jeremymu sa tento nápad vôbec nepáčil. Mal pre ňu pripravené niečo iné ako nudnú prechádzku.

„Mám lepší nápad. Chcem ťa niekam zobrať." pozrel na ňu s otáznikmi v očiach, na ktoré Mercy nemohla povedať nie.

„Fajn. Ale najskôr toto zjem."

Úsmev, ktorý sa mu rozľahol po tvári sa nedal s ničím porovnať. Žiaril ako slnko, ak nie viac.

Mercy dojedla polievku a rozhodla sa, že si sama po sebe uprace. Zobrala misku do rúk a chcela sa postaviť, keď vtom stratila rovnováhu. Jeremy ju zachytil a pomohol jej získať stabilitu.

„Bolí to?" zisťoval.

„Nie, je to iba stuhnuté." vyčarovala na tvári nepeknú grimasu a znovu sa odhodlala spraviť ďalší krok.

Jeremy ju statočne podopieral. Spolu prišli do kuchyne a Mercy vložila misku do drezu.

„Dáš si kávu?" spýtala sa.

„Veľmi rád."

Jeremy sa posadil na stoličku obďaleč a pozoroval, ako sa vie zvŕtať v kuchyni. Oblečenú mala svoju modrú košeľu, ktorá odhaľovala jej pôvabné nohy. Jeremy, uchvátený jej krásou, nevšimol si, že Mercy na neho nepekne zazerá.

„Pýtala som sa, či chceš aj cukor." hovorila nahnevaným tónom.

Jeremy sa však rýchlo vyšvihol zo stoličky a už aj stál pred ňou.

„Prepáč." ospravedlnil sa a pohladil ju po jemnom líci. Mercy dobre vedela, že keď sa k nej bude správať s toľkým citom, onedlho mu podľahne.

Mercy uvarila kávu a kým ju Jeremy stihol vypiť, ona sa bola prezliecť. Mala na sebe bielu košeľu, ktorú v strede stiahla výrazným, zeleným opaskom. Neraz sa jej osvedčila táto kombinácia. Bola to pánska košeľa, ktorú kúpila vo výpredaji za pár drobných, no statočne ju používa ako univerzálne šaty.

Vybehla zo spálne, rovno do Jeremyho náručia. Zmätene mu hľadela do jeho orieškových očí, lenže on sa iba usmieval. Venoval jej prekvapivý, letmý bozk do kútika úst a potiahol ju za ruku von.

„Počkaj! Ešte topánky." skríkla a ponáhľala sa dovnútra, lenže Jeremy ju nepustil. Pritiahol si ju do náruče tak, že medzi nimi nezostal ani kúsok miesta.

„Neutekaj odo mňa, Mercy. Ja ťa aj tak chytím." pohrozil jej, pretože cítil, že mu uniká.

„Neutekám." priznala a konečne mu pozrela do očí. Odrážal sa v nich číry cit.

Vbehla dovnútra, obula si pohodlné, slamené topánky a mohli vyraziť.

Autom sa viezli približne pol hodinu, Mercy začínala mať strach. Jeremy si to všimol a preto odstavil auto na najbližšom možnom mieste.

Mercy sa triasla, čo prišlo Jeremymu veľmi ľúto. Bojí sa a má na to právo po tom, čo si prežila, no Jeremyho to aj tak veľmi bolelo.

„Mercy?" zlomene na ňu pozrel.

„Jeremy?" hlas sa jej zachvel, pery roztriasli.

Chytil jej obe ruky do svojich a pobozkal ich. Chcel ju odkliať od všetkého zlého.

„Neublížim ti. Nikdy som to nemal v pláne a ani nebudem mať. Chcem ťa ochraňovať a nie ubližovať ti. Viem, že muži v tvojom živote spôsobili veľa bolesti, ale je čas to zmeniť. Ja taký nie som." šepkal, v duchu sa modlil, aby mu verila.

Skotúľalo sa jej po tvári pár sĺz, čo Jeremy nevydržal. Rýchlosťou blesku ju odpútal a pritiahol si ju do jeho teplého objatia. Mercy máčala jeho košeľu slzami, nevedela si pomôcť. Bolo to vrúcne objatie, ktoré tak veľmi potrebovala. Schúlila sa mu do náruče, on ju tíšil. Dodával jej silu, ani o tom nevedela.

Keď sa po niekoľkých minútach od neho odtiahla, nedokázala mu pozrieť do očí. Chytil ju nežne za bradu a poutieral jej všetky zostávajúce slzy na tvári. Opäť ju zapásal a pomaly vyrazili. Jeremy sa nikam neponáhľal, pretože ju nechcel ešte viac vystrašiť. Celú cestu ju držal za ruku a nežne hladkal.

Zastavili pri veľkom poli, kde sa v diaľke tiahli stromy.

„Kam ideme?" vyzvedala Mercy.

„Chcem, aby to bolo prekvapenie, ale nechcem ťa vyľakať." pozrel na ňu a čakal, čo mu odpovie.

Mercy chvíľu len tak postávala, avšak srdce jej našepkávalo, aby mu dôverovala.

„Tak ma teda veď." zahlásila a venovala mu jeden ostýchavý úsmev. Práve vtedy mu spadol obrovský kameň zo srdca.

Už sa stmievalo, keď dorazili pri veľký les. Mercy zhlboka dýchala, pretože ju v jednom kuse prepadávali spomienky na jej nepekné detstvo.

Vtom Jeremy zastal a...

Pokračovanie nabudúce😂😂