KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

25. kapitola

Ďakujem za všetky krásne komentáre a votes 🌹💖.

Bozky _Amy_january 💋💋

 „O päť minút máme byť u Avy. Neviem, ako to chceme stihnúť." zakričal Jeremy na Mercy, ktorá si balila potrebné veci.

V jej byte nebola už pár dní, o čom nasvedčoval aj prach na poličkách.

Jeremy sa pri predstave, že s ním trávi toľko času, pousmial.

Vybehol za ňou do izby a opäť zamestnával jej pery.

„Nevravel si náhodou, že sa ponáhľame?" doberala si ho, avšak so zaľúbeným úsmevom na perách.

„To určite, ale musím myslieť aj na teba." pohladil ju po chrbáte, načo sa jej uvoľnili všetky stuhnuté svaly.

„Mám rada, keď ma takto hladkáš." priznala potichu a venovala mu posledný zamatový bozk.

Nahádzala do kufra zopár vecí a šikovne ho zavrela. Jeremy jej ho pomohol zaniesť do auta a pobrali sa pre Avu. Aj keď iba s jednou rukou, no išlo mu to výborne.

Ava ešte nevedela, čo si pre ňu Mercy nachystala. Vedela iba, že si má zobrať nejaké pohodlné oblečenie.

„Meškáte." privítala ich namiesto pozdravu, no na perách jej trónil úsmev.

„Prepáč." ospravedlňovala sa jej Mercy.

„Kam to vlastne ideme?" vyzvedala hneď od začiatku.

„Neprezradím nič. Je to predsa prekvapenie." venovala jej nadšený úsmev a rozlúčila sa.

Jeremy jej naložil batožinu a mohli vyraziť. Čakala ich dlhá cesta, no výsledok stál za to.

Po niekoľkých hodinách vystúpili na štrkom vysypanej, príjazdovej ceste. Pred nimi stála obrovská drevená chata spolu s jazerom.

Obe na nej mohli oči nechať, pričom sa Jeremy potmehúdsky usmieval. Dobre vedel, že sa im toto miesto bude páčiť.

Včera dlho do noci vymýšľali plán, aké prekvapenie vymyslieť pre Avu, až mu naraz skrsol v hlave tento nápad. Mercy trvala na tom, že to musí byť niečo špeciálne, keďže v poslednej dobe sa príliš nestretávali a chcela jej to poriadne vynahradiť.

Dovolenkový víkend na chate uprostred lesa je skvelým relaxom pre telo aj myseľ. Môžu si odpočinúť od starostí bežného života a konečne spolu stráviť nejaký čas.

„Páni." prehovorila nakoniec Ava v nemom úžase.

Jeremy podišiel k Mercy a do ruky jej podal kľúče s dreveným príveskom.

„Bežte si to tu poobzerať, ja zatiaľ vyložím batožinu." pobozkal ju za ucho, čo v nej spôsobilo jemný záchvev túžby.

„Ponáhľaj sa." prikázala mu, ale zato medovým hláskom.

Mercy odomkla ťažké dvere a vstúpili dnu. Miestnosti boli obrovské, presne ako v Jeremyho dome. Luxusné zariadenie a obrovský krb tvorili ozdobu celej tejto oázy pokoja.

V chate sa nachádzala priestranná kuchyňa, obývačka, dve spálne na poschodí a ešte jedna izba, ktorá však bola zamknutá.

Steny boli tiež lemované drevom, na podlahe svietili drahé parkety. Nesmeli chýbať drevené schody a priestranná terasa.

Mercyne pátravé oči si akurát obzerali kuchyňu, keď za ňou prišiel Jeremy.

„Kúsok odtiaľto je malé jazero s mólom. Radím vám tam ísť na večer, keď bude zapadať slnko." pobozkal ju náruživejšie ako predtým, no nechcel ju ešte pustiť.

Dva dni strávi bez nej, čo si však vôbec nevie predstaviť. Dobre vie, že to budú muky, ale pre ženu svojho života je ochotný spraviť čokoľvek.

„Ďakujem, Jeremy." pozrela mu priamo do očí, nechcela teraz od neho odvrátiť pohľad.

Musel však ísť, pretože vedel, že keby tam zostane čo i len o minútu dlhšie, neodíde.

„O pár dní si prídem pre teba." uväznil ju vo svojom náručí a venoval jej posledný bozk.

Auto odišlo a oni zostali v chate samé.

„Tak, čo chceš podniknúť ako prvé?" spýtala sa natešene Mercy.

„Myslím, že limonáda a vyhriaté lehátka na terase budú to pravé." prižmúrila oči Ava a vybrala z preplnenej chladničky citrónovú limonádu.

Ľahli si na lehátka a spustili typický, ženský rozhovor.

Ava sa konečne uvoľnila a oddýchla si, Mercy bola rada, že s ňou opäť trávi aspoň trochu času. Musela však uznať, že Jeremy nebol preč ani hodinu a už jej chýbal.

„Myslíš, že tu niekde na okolí je nejaká civilizácia?" opýtala sa naraz Ava.

„Myslím si, že Jeremy si dal poriadne záležať pri výbere tohto miesta. Pochybujem, že široko ďaleko sa nachádza nejaký muž." Mercy sa zasmiala a potľapkala ju po ruke.

*

Jeremy sa opäť zobudil. Akonáhle pri ňom neležala Mercy, nevedel poriadne spať. Musel uznať, že za posledné dni si na ňu veľmi privykol.

Keby vedel, že tým niečo nepokazí, hneď teraz by naštartoval auto a odišiel by za ňou.

Chýbali mu ich rozhovory či spoločne strávené večery.

Prehadzoval sa na posteli a rozmýšľal, že je načase predstaviť ju jeho rodine. Niekomu by sa mohlo zdať, že je to ešte priskoro, no pre nich nie.

Dobre vedel, že by jej daroval aj srdce, ak by to bola jediná vec, po ktorej by túžila. Uvedomoval si, že s ňou chcel zostarnúť a mať aspoň päť detí.

Pri tej predstave sa mu roztočila hlava, no nie z obavy. Bolo to z radosti!

Zobral do rúk telefón a vyťukal doň krátku správu.

Chýbaš mi, srdiečko, nedokážem bez teba zaspať. Dúfam, že si to tam užívate a trochu ste si oddýchli. Ľúbim ťa.

Telefón položil na stolík, no na jeho prekvapenie o chvíľu začal vibrovať.

Zobral ho do rúk a keď uvidel, že na ňom svieti Mercyne meno, skoro mu oči od šťastia vypadli z jamiek.

„Mercy?" spýtal sa pre istotu, aby zistil, či sa mu to len nesníva.

„Jeremy." oslovila ho tichým hláskom, z ktorého bol cítil smútok.

„Tiež mi chýbaš." vyslovila skôr, ako sa stihol čokoľvek opýtať.

Mercy si rýchlo uvedomila, že akonáhle pri nej nie je Ava, nemá sa čím rozptýliť a jej myšlienky stále letia k Jeremymu.

„Prečo ešte nespíš?" vyzvedal s miernymi obavami.

„Nemôžem, keď ťa nemám vedľa seba."

Toto priznanie by ho inokedy potešilo, teraz však nie, keď je od neho vzdialená šesť hodín.

„Musíš sa trochu vyspať, Mercy. Predstav si, že ležím vedľa teba, že ťa objímam." snažil sa ju upokojiť, aj keď počul jej roztrasený nádych.

„Ľúbim ťa, Jeremy."

„Aj ja teba. Choď si trochu pospať, ešte jeden deň a opäť ťa uväzním v mojom objatí." oči sa mu už zatvárali, čo nechápal, keďže ešte pred pár minútami bol čulý, ako keby ho obliali studenou vodou.

Jej hlas ho upokojoval, uspával.

„Dobrú noc." popriala mu a zložila.

Najkrajšiemu komentáru venujem zajtrajšiu časť💕💕💕.