KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

15. kapitola

Užite si časť💖.

Bozky _Amy_january 💋💋

„Platí, ale ja opekám." povedala a aby viac nemusela hľadieť do tých začarovaných oči, rozbehla sa pri vatru.

Jeremy ju podpálil a vedľa nachystal malé ohnisko. Deti si okolo neho posadali, pýtali sa všelijaké veci. Mercy na neho hľadela pohľadom, ktorý by roztopil aj ľadovce. Láskavým tónom im odpovedal, všetko im vysvetľoval.

Mercy si medzitým napichla dve špekačky na ražeň a začala opekať. Už to mala skoro hotové, keď zrazu jej špekačky spadli do ohňa. Bezmocne pozrela na Jeremyho, ktorý sa na nej začal schuti smiať.

„Ujo Jeremy, ja vám jednu dám." povedalo malé dievčatko a podalo Jeremymu špekačku. Postavil sa a podišiel k Mercy. Postavil ju zo zeme a za ruku si ju odviedol ďalej.

„Ako veľmi si hladná?" vyzvedal. Zobral zo stola kúsok chleba a predelil ho na dve polovice. Jednu podal Mercy a sladko sa na ňu usmial.

„Veľmi." odpovedala pravdivo, pričom z neho neodtrhla zrak.

Mercy nevedela, či viac túži po jedle alebo po bozkoch, ktoré jej tak veľmi chýbajú.

Odlomil kúsok mäsa a opatrne jej ho vložil do úst. Mercy sa nechala nakŕmiť a napokon kŕmila aj ona jeho. Toto gesto bolo tak intímne, že si ho chcela nechať len a len pre nich dvoch.

Keď Jeremy už nevydržal nátlak citov, lačne sa jej prisal na pery. Prekvapením bolo, že Mercy neprotestovala. Bozky mu opätovala s rovnakou vášňou a túžbou.

„Mercy, čo mi to robíš?" zúfalo sa jej spýtal, keď sa zadýchaní od seba odtiahli.

„Iba to, čo ty mne." odpovedal bez rozmyslov, čo v zápätí oľutovala.

Nechcela tak skoro priznať, čo k nemu cíti. Sama tomu nerozumela.

Mercy skríkla, keď pocítila, že sa jej niečo krúti okolo nohy.

„Jeremy!" pozrel dolu a uvidel Almara, ako sa tisne k Mercy. Spustil obrovský rehot a keď Mercy uvidela, že to je iba Almar, zahanbene sklonila hlavu. (Almar - Jeremyho pes)

„No tak, zlato, to sa stáva každému." presviedčal ju, no ešte stále mu mykalo kútikmi.

V priebehu nasledujúcej hodiny sa všetci rozišli domov a aj pre Avu prišiel jej manžel, Leo. Jeremy poupratoval, čo sa dalo a nakoniec aj oni vyrazili.

Zastavil pred domom Mercy a vystúpil. Mercy ho nasledovala, odomkla byt a pozvala ho dnu. Uvarila čaj a obaja sa posadili do obývačky.

„Ďakujem za krásny deň, Jeremy." náročky vyslovila jeho meno pomaly, aby si to mohol vychutnať. Chvíľu na ňu iba tak hľadel, potom sa zmohol prehovoriť.

„Ja ďakujem, Mercy." zopakoval rituál a pozrel jej priamo do očí. Leskli sa, ba aj potemneli. Kryštály modrej oblohy sa v nich ligotali jedna radosť.

Zobral jej šálku z rúk a obe položil na stôl. Jej ruky uchopil do svojich a nežne ich vybozkával.

„Toto je začo?" Mercy sa snažila odľahčiť situáciu.

„Zato, že chcem vymazať všetky hriechy, čo ti kto spôsobil. Všetku bolesť, utrpenie a strach. Chcem, aby si sa od tohto momentu mala už len dobre. Neznesiem pohľad na teba, keď sa ti vybaví v mysli niečo z tvojej minulosti. Neznesiem, keď budeš smutná. Sľubujem, že od dnes sa budeš už len usmievať. Dovoľ mi, Mercy, aby som ti ten úsmev na tvojich mäkkých, poddajných perách spôsoboval ja. Mám rád, keď ťa môžem čímkoľvek potešiť. Dovoľ mi to, prosím ťa." pozrel jej do očí s obrovskou prosbou a očakávaním.

Mercy dojalo jeho priznanie. Pri ňom sa cítila citlivejšia ako zvyčajne. Nikdy nemala v mužoch istotu, no Jeremy si ju u nej rýchlo vybudoval.

Namiesto odpovede spojila ich pery do sladkého, pomalého bozku. Obaja si vychutnávali danú chvíľu a prítomnosť toho druhého. Jeremy mal pocit, že mu o chvíľu praskne srdce. Taký nápor citov nezažil už dlho.

„Mercy, ja-" hovoril pomedzi bozky, avšak túžba ho úplne pohltila.

„Teraz nerozprávaj." zahriakla ho Mercy a vkĺzla mu jazykom do úst. Jeremy túžobne zastonal, chytil ju za pás a pritiahol bližšie.

Potrebovali jeden druhého, obaja si to uvedomovali, len potrebovali ešte trochu času. Jeremy netušil, že sa dokáže zamilovať tak rýchlo a hlavne tak silno. Mal pocit, že aj jeden deň bez Mercy by bol utrpením.

Pritlačila sa na neho ešte viac a rukami ho objala okolo krku.

„Nemali by sme-" Jeremy sa snažil, lenže nedalo sa tomu ubrániť.

Chvíľu, ktorú sa unášali v oblakoch prerušil až zvonček. Mercy sa tak zľakla, až nadskočila.

„Kriste!"

Rukami si chytila horiace líca a snažila sa upokojiť rýchlo tlčúce srdce. Jeremy bol na tom rovnako, možno ešte horšie.

Zvonček sa opäť ozval, až sa Mercy musela postaviť a zamierila k dverám. Vrátila sa k dverám a potom za Jeremym.

„Kto to bol?" spýtal sa zaujato.

Mercy si nevedomky prešla prstami po chvejúcich sa perách a odpovedala, stále ešte vykoľajená.

„Fred, potreboval cukor." keď dopovedala, Jeremyho nechápavý pohľad ju usmernil a vysvetlila mu to bližšie.

„Sme skoro susedia. Býva o pár domov ďalej." posadila sa veľa neho a nervózne si žmolila šaty.

Jeremy nevedel, ako sa teraz zachovať.

„Asi už pôjdem. Bude to tak najlepšie." prehovoril potichu a postavil sa.

„Asi, áno." Mercy ho nasledovala a obaja sa presunuli na chodbu.

Keď už stáli pred dverami, Jeremy sa otočil a objal Mercy. Začal ju hladkať po chrbte, pretože vedel, že ju to upokojuje. Naozaj to zabralo a o chvíľu by nik nezbadal, čo sa tu pred chvíľou odohralo.

„Dobrú noc, Mercy." povedal a ešte raz jej prešiel prstami po jej perách. Túžobne privrela oči a omámene odpovedala.

„Aj tebe."

Už-už zatváral dvere, keď ich Mercy zadržala. Otočil sa naspäť a zostal príjemne prekvapený, keď mu venovala ešte jeden letmý bozk na pery.

Pri bráničke jej zamával a zaraz sa vytratil.