Láska je cit, ktorý sa nikomu nevyhne a ktorý zamáva každým človekom. Jeremy bol doteraz spokojný so svojím životom a myslel si, že mu nič nechýba. Všetko sa však zmenilo, keď uvidel Mercy.
UPOZORNENIE: v príbehu sa nachádzajú scény nevhodné pre čit...
Ahojteee. Želám všetkým krásne vianočné sviatky🎄. Dúfam, že aj vy ste tak vianočne naladení a celý deň počúvate koledy. Ja som sa dnes prekonala a napísala pri nich tri kapitoly😍. Preto odo mňa očakávajte väčšiu aktivitu ako za posledné dni😂.
Venujem ju AureliaStaviarska🥰, citatelka77🥰, Malencia21💖, Kurokawai💖, AdrianaDenner💖,AndreaKovalkova💖, Becka_Yaremenko😍, NikoliatkoSabova, kubko2003, _Hanaaah_ za všetky votes a úžasné komentáre, ktoré mi vždy zanecháte🤩.
Užite si kapitolu💖.
EPILÓG VENUJEM TOMU, KTO ZANECHÁ V TÝCHTO DŇOCH NAJKRAJŠIE KOMENTÁRE.
Bozky _Amy_january💋💋
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ako každé ráno, aj dnes Mercy zobudilo slnko, ktoré sa pretlačilo dnu cez zatiahnuté závesy. Pootvorila unavené viečka a pohľad, ktorý sa jej naskytol jej vyčaroval úsmev na tvári, no aj nejaký zvláštny pocit. Po viac ako roku u nej spal muž, ktorý jej načisto pomotal hlavu.
Rukou ho pohladila po hrudi a zisťovala, či sa jej to len nesníva. Keď si ju Jonah pritiahol k sebe bližšie, srdce sa jej rýchlo rozbúchalo. Ešte tvrdo spal, avšak v podvedomí jej venoval malý bozk na spánok a ruku obmotal okolo jej úzkeho drieku. Pravidelne sa mu zdvíhala a klesala hruď, na ktorej sa leskol prívesok, ktorý si včera Mercy nestihla obzrieť.
Zobrala plaketu do ruky a otočila ju. Boli do nej vyryté dátumy, ktoré jej však nič nehovorili. Prívesok mu položila naspäť na hruď a pozrela mu do tváre. Uvoľnené svaly prezrádzali, že ešte pokojne spí. Chcela sa potichu vymotať z jeho náručia, lenže dve obrovské ruky jej to znemožnili.
„Ešte chvíľu." prosíkal a bozkával ju na chrbát, zatiaľ čo ona zápasila s ranným pocitom viny. Vedela, že mala rada Jonaha, avšak vedela aj to, že Jeremyho stále miluje.
„Potrebujem ísť do kúpeľne." pošepkala, obrátila sa k nemu a aby ho upokojila mu venovala nežný bozk na jeho jemné pery. Jonah sa mimovoľne usmial a znovu sa zamotal do teplých prikrývok. Jedným okom sledoval Mercy, ktorej nahá krása mu vyrazila dych. Keď sa rýchlo stratila v kúpeľni vedel, že po tomto pohľade už nezaspí. Nebol si istý, ako sa cíti Mercy, preto sa rozhodol s ničím neponáhľať.
Obliekol si iba boxerky a tričko, ktoré zodvihol z postele a prešiel do kuchyne uvariť voňavú kávu. Nechcel vyrušovať Mercy, preto sa snažil nájsť druhú kúpeľňu, no ,žiaľbohu, nijakú nenašiel. Preto potichu podišiel k dverám a chcel zaklopať, lenže započul jej tiché vzlyky. Najskôr mu to prišlo veľmi ľúto. Oprel si hlavu o dvere a rozmýšľal, kde urobil chybu. Lenže potom sa rozhodol, že v tom Mercy nenechá samú.
Opatrne otvoril dvere a keď ju uvidel opretú o umývadlo, roniac slzy jednu po druhej, mal chuť plakať aj on. Bez slov k nej podišiel a ako už mnohokrát, vzal jej maličké telo do svojho náručia a upokojujúco ju hladil po chrbáte.
„Viem, že sa možno cítiš zmätená." sklonil sa k nej a potichu hovoril.
„Alebo to ľutuješ." vyslovil zlomene.
„Nie." ubezpečila ho Mercy. Neľutovala ani jedinú chvíľu strávenú s ním. Problém bol na opačnej strane menom Jeremy.
„Mám ťa rada, Jonah." pozrela na neho a ešte väčšmi ho objala.
„Veľmi, veľmi rada. Lenže na druhej strane neviem, čo mám robiť s Jeremym. Nikdy sme to oficiálne neukončili a ja mám pocit, akoby ma neustále prenasledoval v mojej mysli. Stále mi hovorí, že si mám dávať pozor. Žiarli, keď sme spolu. No možno si to iba nahováram a už mi z toho všetkého šibe." priznala a hlavu strčila do priehlbinky v jeho krku.
„Nie, Mercy, ubezpečujem ťa, že ti nešibe." zasmial sa a nosom sa obtrel o jej mokré líce.
„Je to v poriadku. Človek sa tak môže cítiť, keď niekoho veľmi miluje." prstom otočil jej tvár k svojej, aby jej mohol hľadieť do očí.
„Máš všetok čas sveta. Do ničoho ťa nechcem tlačiť, ani nútiť. Je to všetko na tebe. Akokoľvek sa rozhodneš, nebudem sa hnevať a stále budem pri tebe stáť." poslednýkrát ju pobozkal a nechal ju upraviť sa.
„Ďakujem." opätovala mu bozk a znovu si ovlažila tvár teplou vodou.
*
Jeremy si vzal do práce papiere, o ktorých sa včera rozprávali a rozhodol sa, že ich sám preštuduje. Chcel, aby jej výstavbu povolili. Veď predsa len, je to na dobrú vec. Táto jej stránka ho vždy zaujímala, no doposiaľ nenabral odvahu opýtať sa jej na to.
„Pôjdeme spolu na obed?" opýtal sa jej a vypil aj posledný dúšok kávy.
„Budem rada." odpovedala a upratala taniere do drezu. Jonah ju chcel tak veľmi pobozkať, ale odoprel si to pre jej dobro, a tak ju iba objal a rozlúčil sa s ňou. Mercy ho silno stisla a pohladila po tvári. Zabalila mu aj desiatu, ktorú mu sama pripravila, načo sa obaja zasmiali. Bola to veľmi vtipná situácia vzhľadom na to, že ani jeden z nich nevedel, čo bude ďalej.
Keď sa za ním zatvorili dvere, Mercy bola prekvapená svojimi pocitmi. Vôbec necítila ľútosť, smútok ani nič podobné. Bola šťastná, plná očakávania a úsmev jej tancoval na tvári. Nevedela, čím ju tak veľmi potešil, no začínala si uvedomovať, že to, čo k nemu cíti je už ďaleko za hranicami priateľstva.
Doobeda navštívila Avu, ktorej tričko obťahovalo zväčšené bruško. Vyzradila jej, že už je v niekoľkom týždni. Mercy to veľmi potešilo a zlepšilo už aj tak skvelú náladu. Ava jej poukazovala, čo všetko už Leo stihol nakúpiť. Vyzeral, akoby sa tešil ešte viac ako ona. Mercy na nich s úsmevom hľadela a veľmi im to priala. Pamätala si, že keď boli malé, Ava sa vždy chcela hrať na mamičky. Dokonca si spomínala, že jej to išlo aj omnoho lepšie ako jej.
S krabičkou koláčikov od Avy sa pobrala za Jonahom, pretože už bol čas obeda a nechcela ho nechať dlho čakať. Ava, samozrejme, vyzvedala, lenže Mercy jej nič nepovedala, pretože sama nevedela, ako to vlastne medzi nimi je. Vie, že Jonah ju ľúbi a to v nej vyvoláva ešte väčší pocit neistoty. Nechce ho zraniť, preto nevie, čo má ďalej urobiť.
„Mercy." započula, ako na ňu niekto volá, keď bola presne dve ulice od Clark Corporation. Otočila sa a pred sebou uvidela Alexa, ktorý bol celý zahalený v čiernych ošarpaných šatách.
„Alex?" overovala si. Ešte nikdy ho takto nevidela. Zodvihol na ňu pohľad a zahľadel sa do jej zafírových očí. Tie jeho však boli červenej až sýto krvavej farby. Mercy sa zľakla o to viac, keď ju silno chytil za lakeť a tlačil ju smerom dnu do slepej uličky.
„Čo odo mňa chceš?" snažila sa zachovať pokoj.
Krabicu z koláčmi jej vytrhol z rúk a hodil ju na zem, aby ju mohol chytiť aj za druhú ruku. Mercy sa chcela brániť, lenže nemala dostatok sily, a tak naňho iba vystrašene hľadela. Pritlačil ju o studenú stenu obrovskej budovy a výsmešne sa jej pozeral do očí.
„Och, maličká. Stále si taká naivná." dlhým, chudým prstom jej prešiel po líci a ďalej sa na ňu škeril.
„Je veľká škoda, že ti nikto nikdy nič nepovie. Mohla by si sa vyhnúť toľkým nepríjemným situáciám." prihováral sa jej a približoval sa čoraz viac.
