KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

16. kapitola

Ďakujem za krásne komentáre a votes. Užite si časť💖.

Bozky _Amy_january 💋💋

Hŕba papierov, ktoré ležali na stole ho vôbec neprekvapila. Snažil sa to vybaviť čo najrýchlejšie, avšak stále ho niekto vyrušoval.

Na monitore sa mu rozsvietil displej, prišiel mu nový mail. Jeremy zostal príjemne prekvapený, keď zistil, že mail mu poslala Mercy.

Chvíľu sa usmieval ako tínedžer a potom ho otvoril.

Čítal si už dnešné noviny?

Mercy dalo poriadne zabrať, aby sa odhodlala poslať mu tento mail. Chcela ho však potešiť, a tak sa prekonala. Nervózne čakala na odpoveď, ktorá rázom prišla.

Zatiaľ nie. Deje sa niečo?

Mercyne prsty sa rýchlo pohybovali po klávesnici a vyťukávali písmená.

Okamžite si musíš pozrieť titulnú stranu! Je to dôležité, Jeremy!

„Lena, prosím, prineste mi dnešné noviny." ohlásil a netrpezlivo čakal.

Keď vošla do jeho kancelárie, popohnal ju pohľadom. Natiahla krok a rázom stála pred ním.

„Musím uznať, pán Clark, že včerajšia akcia sa vám naozaj podarila." milo sa na neho usmiala, podala mu noviny a rýchlosťou blesku odišla z kancelárie.

Jeremy vrhol pohľad na titulnú stranu a na tvári sa mu rozlial blažený úsmev. Titulku zdobila fotka z jeho včerajšej akcie.

Dobročinný večierok pomohol mnohým deťom! Tešil sa aj Marcel s downovým syndrómom.

Slová opustili jeho pery a zostali iba tiché myšlienky. Bol rád, že sa akcia vydarila a ujala sa. Mercy z toho bola určite nadšená minimálne ako on.

Text prebehol zbežne očami a v mysli poďakoval Mercy. Dala jeho životu nový rozmer, pohľad.

Zobral zo stola telefón a vytočil jej číslo. Po pár pípnutiach zodvihla.

„Jeremy? Už si to videl?" chrlila zo seba otázky.

„Práve to čítam." odpovedal a prstami prechádzal po stranách.

„No, nie je to úžasné? Si hrdina!" natešene skríkla, načo sa musel zasmiať.

„Chcem byť hrdina iba v tvojich očiach, Mercy." priznal a stíšil hlas.

„Chcel by som ťa o niečo poprosiť. Budeš ma dnes večer sprevádzať na jednom večierku? Je to obchodná záležitosť a musím tam byť. Nič extra, iba pár podnikateľov." vysypal otázku, ktorá ho ťažila už niekoľko dní.

Chvíľu bolo v telefóne ticho, avšak potom sa Mercy ozvala.

„A budeme tam ako?"

'Tak toto ju ťažilo.' pomyslel si Jeremy a v duchu si nadával, že to možno vyznelo inak, ako to myslel.

„Ako priatelia, samozrejme." povedal a snažil sa, aby znel prirodzene, aj keď dúfal, že časom sa ich priateľstvo zmení na niečo iné.

Mercy nevedela, či bola sklamaná alebo sa naopak tešila.

„Tak teda dobre." súhlasila a vydýchla si.

„Prídem pre teba o siedmej."

„Teším sa, zatiaľ sa maj." povedala a zložila. Nechcela počuť, akou prezývkou ju obdarí tentokrát, pretože by pohltil už celé jej srdce, a to nemohla dopustiť.

Mercy sa dnes nevenovala žiadnej pomoci. Robila účtovníctvo ako vždy raz do mesiaca. Poobede išla skontrolovať zaplavenú časť New Yorku a priniesla nejaké jedlo.

Keď sa vrátila domov, na dverách ju čakali zavesené šaty.

Presne ako tvoje oči. Jeremy

Z očí jej vypadlo zopár sĺz od dojatia a šaty zobrala dnu. Boli to krátke, ale zato slušné šaty modrej farby. Farba oblohy, oceánu či perlí sa nemohla porovnávať. Rôzne odlesky modrej farby v nej vyvolávali sentimentálne spomienky.

Šaty to boli prekrásne, ale predsa len sa rozhodla, že si ich neoblečie. Je predsa silná a nezávislá žena, ktorej nebude nikto nič diktovať.

Zo šatníka vytiahla tmavočervené šaty. Boli jednoduché, úhľadné. Zastavila sa ešte v obchode, aby Jeremymu kúpila kravatu. Musia predsa spolu ladiť!

Keď mu večer otvorila dvere, zostal užasnutý, nie nahnevaný.

„Vyzeráš očarujúco." povedal dojatý jej gestom.

'Silná a nezávislá žena!' pomyslel si. Práve teraz si uvedomil, že jeho srdce jej už naveky patrí. Zaľúbil sa do nej celým svojím bytím a bol prekvapený, že sa tomu sám nebráni. Doteraz, vždy keď ho nejaká žena chcela, povedal jej zbohom skôr, ako stihla niečo podniknúť. Pri Mercy to však bolo inak. On je ten, kto sa do nej zamiloval prvý.

„Aj ty." povedala a frajersky kývla na jeho modrú kravatu.

„Myslel som-" nestihol dopovedať, pretože mu priložila jej maličký prst na jeho pery.

Podišla k nemu ešte bližšie a spoza chrbta vytiahla tmavočervenú kravatu. Jej úsmev mu roztopil srdce a pohladil zmysly.

„Si úžasná." polichotil jej a prilepil sa na tie zamatové pery.

Láskal ich, hral sa s nimi. Mercy obtočila ruky okolo jeho krku a pritiahla si ho ešte bližšie.

Jeremymu táto blízkosť nerobila dobre, pretože pod sebou cítil jej horúce telo. Spaľoval ho pocit, že ju ešte nemá.

Rukami obkreslil tvar jej bokov a odtiahol ju od seba, aj keď veľmi nerád. Oprel si čelo o to jej a obaja splašene dýchali.

„Mali by sme zatvoriť dvere." prehovorila prvá Mercy a vtiahla ho dnu.

Obaja sa presunuli do obývačky pred veľké zrkadlo. Mercy ho otočila chrbtom k nemu a rozviazala mu jeho pôvodnú kravatu. Odhodila ju na neďaleký gauč a opatrne mu uviazala novú. Rukami mu ešte prešla po jeho pevnej hrudi a očami ho nabádala, aby sa otočil k zrkadlu.

Keď tak urobil, postavila sa vedľa neho. Pristalo im to obom. Pasovali k sebe ako jin a jang. Jeremy videl ten jej pohľad, akým sa na neho pozerala. Rozmýšľala, ale on ju nenechal trápiť sa. Chytil ju za ruku a pritisol k sebe.

O pár nekonečne dlhých minút sa už viezli na miesto. Jeremy z nej nevedel spustiť oči a až keď ho Mercy pobavene ohriakla, aby sa venoval ceste, tak naozaj urobil.

Zaparkoval auto blízko ku vchodu a pomohol jej vystúpiť. Videl v nej prvýkrát obavu za dnešný večer.

„Zvládneme to, neboj sa." vyčaroval ten najneodolateľnejší úsmev, aký vedel a posmelil ju. 

Mercy si oblečie šaty, aké chce ona. To dievča sa mi páči😂.