KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

1. kapitola

Oficiálne prvá časť😍.

Užite si ju, holúbkovia💖.

Bozky_Amy_january💋💋

Prekročil prah dverí a poobzeral sa po priestrannej miestnosti. Za stolmi sedeli bezdomovci, niekoľko ľudí ich obsluhovalo.

Oči mu okamžite padli na ženu, ktorá stála zopár metrov pred ním a práve podávala tanier polievky starému, zanedbanému mužovi. Láskavo sa na neho usmiala a prehodila s ním pár viet. Muž odišiel a jej zrak prešiel takisto po celej miestnosti.

Bola to nízka žena s krátkymi hnedými vlasmi. Nebola vychudnutá, práve naopak, bola zaguľatená na tých správnych miestach. Na sebe mala, pravdepodobne, šaty zdobené kvietkovaným vzorom. Boli ružové, avšak na nej vyzerali senzačne. Oproti nej vyzerá ako obrovský chlap, v jeho objatí by sa rázom stratila. Na jej tvári sa tiahla dlhá jazva pozdĺž pravej strany sánky. Najpôvabnejšie však na nej boli jej oči. Modrá farba oblohy žiarila na celú miestnosť. Nečudo, že zrak mu padol práve na ňu.

Keď sa im stretli oči, ani jeden nedokázal odvrátiť pohľad. Chvíľu na seba len tak hľadeli, ona sa však rýchlo spamätala a sklopila pohľad. Ďalej sa venovala ľuďom, ktorí prosili o ďalšiu porciu jedla.

Robila to s takou nehou, až ho kravata, ktorú mal pevne uviazanú okolo krku, začala škrtiť. Dvomi prstami si ju trochu povolil, čo bežne nezvykne.

Z tranzu ho prebrala až ruka, ktorá mu pristála na pleci.

„Vítam ťa tu, Jeremy." ozval sa jeho starý priateľ, Benjamin Brown.

„Aký pekný deň je to dnes, však?"

Jeremy si pomyslel, že je to rečnícka otázka, a tak radšej neodpovedal.

„Kto je tá žena?" vyslovil otázku, ktorá trápila jeho myseľ už niekoľko minút, vážnym hlasom. Až keď dopovedal posledné slovo, uvedomil si, čo sa vlastne opýtal.

„To je Mercy Tireyová, naša verná pomocníčka. Niekedy mám pocit, že je tu riaditeľka ona." chrapľavý smiech starého spoločníka ho vrátil naspäť do reality a začal vybavovať obchodné záležitosti.

„Ako sa ti rozbieha nová firma?" spýtal sa Jeremy, avšak počúval iba naoko. Chcel sa otočiť späť a znovu sa pozrieť do tých nebeských očí.

Po úvodných slovách so svojím priateľom sa presunul poobzerať si to tu. V mysli sa kontroloval, aby na ňu stále nehľadel.

Jej oči ho však príliš vábili. Prihovárali sa mu, lákali ho nazrieť do jej duše, a to sa na neho ani nepozerala.

Nakoniec, keď to už nemohol viac vydržať, pristúpil k nej bližšie.

„Dobrý deň, Mercy. Moje meno je Jeremy Clark, som riaditeľ firmy CC - Clark Corporation. Rád vás spoznávam."

Jeremy začal pevným a neutrálnym hlasom, ktorý používa vždy pri obchodných stretnutiach. Natiahol k nej ruku a čakal na jej predstavenie.

Pomaly k nemu zodvihla svoj zrak a konečne sa mu pozrela do očí. Akonáhle uvidel tie belasé odtiene modrej v jej očiach, musel párkrát zaklipkať očami, aby sa presvedčil, či sa mu to nesníva.

Strach a plachosť v jej očiach ho vystrašili.

'Čím som ju vyľakal?' premýšľal.

„Tiež vás rada spoznávam. Môžem sa spýtať, odkiaľ poznáte moje meno?" formálnosť jej prejavu ho prekvapila.