KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

32. kapitola

Ahojte, čitatelia❤️.

Ospravedlňujem sa za dlhšiu prestávku, ale som späť.
Budem sa snažiť vydávať pravidelne a spolu s vašou podporou príbeh dokončím😊.

Ďakujem za vašu podporu, votes❤️.

Veľmi si to vážim.

Užite si časť.

Bozky _Amy_january ❤️❤️

Vyzliekol si aj posledný kus látky, ktorá zahaľovala jeho nahotu a zrazu sa nad ňou týčil v celej svojej kráse.

Matrac sa pod jeho váhou pohol, Jeremy sa sklonil k Mercy, avšak vôbec sa jej nedotýkal.

Ukazovákom jej prešiel jemne po stehne, načo okamžite zareagovala.

Pozrel na ňu spod veľkých mihalníc a neodolateľne sa usmial. Horúci dych na jej stehne jej spôsoboval triašku, ale snažila sa to potlačiť.

Keď sa jej však perami dotkol toho najcitlivejšieho miesta, zastonala a stehná k sebe silno pritisla.

„Jeremy!" už pomaly vzlykala od toľkého návalu citov.

„Prosím... daj mi tie putá dolu."

Presunul sa k jej perám a pomaly si ich vychutnával.

„Ešte som ani len nezačal." pomaličky sa usmial a opäť sa zmocnil jej pier. Chvela sa a vrtela pod ním, nech už konečne niečo urobí, nie len ju pomaličky ochutnáva.

Mercy mala rada nežnosť, no v tejto chvíli si priala presný opak.

„Čo chceš, Mercy?" spýtal sa, keď jej jazykom prechádzal po napnutej koži na bruchu.

„Teba! Len teba!" skríkla, pretože cítila, že to už dlhšie nevydrží.

Pre Jeremyho to bol ako príkaz. Pevne ju chytil za boky a prevalil na brucho. Tentoraz nebol vôbec jemný. Tvrdo si ju bral, až kým sa jej telo nechvelo pod jeho rukami.

Cítil, že už má dosť, preto povolil a nežne do nej ešte pár krát prirazil.

Potom z nej pomaličky vyšiel, pobozkal na každú časť jej tela a otočil späť na chrbát. Pritiahol si ju tesne k sebe a putá jej jedným pohybom sňal dolu.

Mercy sotva otvorila oči, už sa jej zatvárali únavou. Nedokázala prehovoriť.

Ešte nikdy nevidela Jeremyho v takejto úlohe. A najzarážajúcejšie na tom bolo, že ho tak už ani nikdy neuvidí.

*

„Môžem ťa odviezť?" ponúkol sa slušne, nechcel však na ňu tlačiť. Chcel ju mať pri sebe vždy, aby bola stále v bezpečí. Obaja si však viac ako dobre uvedomovali, že to nie je možné.

„Budem rada." na jeho prekvapenie súhlasila, no nie z toho dôvodu, z akého si myslel Jeremy. Bola rada, že jej to neprikazoval, ale pýtal sa, preto mu urobila radosť.

Mohla vidieť tie iskričky šťastia, ktoré sa mu vynímali v očiach.

Pobozkala ho na líce, zobrala si kabelku a obula topánky na vysokých podpätkoch.

„Môžeme ísť." vyhlásila a obaja sa pohli k autu.

Jeremy poriadne zamkol dvere a ešte raz všetko skontroloval. Nové zabezpečenia, o ktorých ešte Mercy netušila, poctivo plnili svoju funkciu.

Ulicami New Yorku sa preháňali stovky áut, ale Jeremy sa im skvostne vyhýbal. Kľučkoval tak, že by si to človek ani nevšimol, keby nepozeral von oknom.