KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

6. kapitola

Užite si časť, ďakujem vám💕.

Bozky _Amy_january💋💋

Bolo to však neskoro. Jeremyho šikovné oči to stihli zaregistrovať a teraz na ňu hľadel s otáznikmi v očiach.

„Teraz mi už nenahovoríš, že si spadla." prísne na ňu pozrel a zobral jej ruku do svojej. Pomalými, nežnými dotykmi jej hladil to miesto.

V Mercynom vnútri sa zvádzal šialený boj. Má mu o sebe naozaj všetko prezradiť, alebo ho má stratiť? Bol to prvý človek, pri ktorom sa cítila iná, nespútaná minulosťou. Nechcela o neho prísť, aj keď ho poznala iba pár dní. On bol ako osudový zásah v jej živote. Ak toto má byť prelom, tak to musí risknúť!

Začal rozprávať úplne potichu, ako keby ju ani nemal počuť. Možno v to tajne dúfala.

„Sľúb mi, že keď ti to poviem, neodídeš." vyslovila tajnú prosbu.

„Mercy, nemôžem odísť, ani keby som chcel." pozrel jej do očí, čím jej potvrdil svoje slová.

„Keď som mala dvanásť rokov, otec ma začal týrať. Bil ma, vyžíval sa na mne. Zakazoval mi chodiť von s kamarátmi, zatváral ma do izby. Keď som neposlúchla, celý deň som nemohla jesť, ani piť. Izoloval ma od okolia, čo na mne zanechalo následky. O päť rokov neskôr doviedol domov chlapca. Vyzeral ako chlapec, no mohol mať okolo dvadsať. Otec prehlásil, že sa za neho vydám a basta. Chlapec, Joe, ma požiadal o ruku. Bývali sme spolu v byte, ktorý nám kúpil otec. Bol to vplyvný človek, bohvie, v čom všetkom mal prsty. Bol bohatý, čo Joeovi vyhovovalo. Neskôr začal robiť to isté, čo otec. Vyhrážal sa mi, ponižoval, mal nado mnou absolútnu kontrolu. Neraz som odpadla, skolabovala. Aby toho nebolo málo, odstrihol ma od všetkých financií a-"

Mercy mala problém pokračovať, pretože slzy jej zaplnili oči. Nedokázala sa teraz pozerať na Jeremyho, a tak radšej pokračovala.

„Zneužil ma. Počkal, kým budem mať osemnásť a potom to spravil. Ešte v ten deň som odišla sem. Bývali sme v Mexicu, avšak korene máme z Californie. Odišla som sem do New Yorku bez jediného centu. Ujala sa ma Ava, s ktorou som sa spriatelila na letisku. Preto mám obrovský strach z mužov. Bojím sa." dohovorila a pozrela na Jeremyho. Aj jemu sa v očiach leskli slzy, aj keď je to mocný chlap.

Pritiahol si ju do objatia, nič nehovoril. Nechal, nech jej slzy stečú na jeho šťastnú košeľu a upokojí sa. Prekvapivo sa Mercy nebránila. Uvítala jeho otvorenú náruč, do ktorej sa mohla schúliť.

„S tebou sa nebojím, dôverujem ti." priznala napokon.

Mercy to nevedela vysvetliť, no v jej duše zavládol pokoj. To, že to toľké roky v sebe dusila jej nerobilo dobre. Bola rada, že to konečne mohla niekomu povedať. Niekomu, komu začala dôverovať.

„Budem robiť všetko preto, aby som si tú dôveru nijako nenaštrbil." sľúbil a pozrel na ňu.

Slzy z očí pomaly vyprchali, dostavila sa úľava. Mercy si pomaly, skúmavejšie prezerala Jeremyho tvár plnú starostlivosti. Každá jedná vráska mala svoj príbeh a ona sa rozhodla, že ich chce všetky spoznať.

Jeremyho zrak padol na jej pery. Na tie mäkké vankúšiky, ktoré ponúkali slasť a radosť. Nemohol odolať. V jeho vnútri víril tak silný cit, že mal pocit, že keby nesedel na lavičke, podlomia sa mu kolená.

Naklonil sa tak blízko, že Mercy mohla cítiť jeho teplý dych na svojej tvári. Pozrela do jeho očí s niečím novým. Jeremy nevedel, čo to je, avšak páčilo sa mu to.

Palcom prešiel po jej jemnej pokožke na líci a ešte raz sa nadýchol. Potom konečne prikryl jej pery svojimi. Ten opojný pocit sa nedal s ničím porovnať. Bozkával už veľa žien, no pri žiadnej sa mu tak nezachvelo srdce. Mercy sa poddala jeho perám. Bozkával nežne, zamatovo. Jazykom jej prešiel po spodnej pere, čím si pýtal povolenie. Pootvorila na kúsok ústa, Jeremy ponoril jazyk do jej úst. Myslela si, že ak o chvíľu neprestane, odpadne. Chytila ho za líce a pohladila ho. Dávala mu tým najavo, že sa nemajú kam ponáhľať.

Akonáhle odlepili pery od seba, vyletela z nej nezmyselná otázka.

„Keď ja ani neviem, či máš súrodencov." povedala bez toho, že by nad tým rozmýšľala.

Jeremy sa musel zasmiať. Úprimne ho pobavila. Je zaujímavé, čo sa odohráva v takej peknej, múdrej hlavičke.

„Mám staršieho brata a mladšiu sestru. Oboch rodičov, ale príliš sa nenavštevujeme." ozrejmil jej a opäť pobozkal.

Mercy bola paralyzovaná novým pocitom, ktorý sa jej celkom páčil. Nechcela sa nikam pohnúť, no museli ísť. Začalo sa stmievať a ak nechceli prísť domov potme, museli vyraziť.

Jeremyho ruka našla jej a pevne ju uchopil. Teplo, ktoré z neho vyžarovalo dráždilo Mercyne zmysly.

O pár minút stáli obaja pred jej dverami, nechcejúc sa rozlúčiť. Jeremy chcel zostať, no až príliš si uvedomoval, že by bolo ešte priskoro.

„Dobrú noc, Mercy." pobozkal ju na každé líce dvakrát a potom na pery.

„Dobrú noc, Jeremy."

Po dnešnom dni si obaja uvedomovali, že ich život sa zmení, že nájdu niečo nepoznané, čo im chýbalo.