Láska je cit, ktorý sa nikomu nevyhne a ktorý zamáva každým človekom. Jeremy bol doteraz spokojný so svojím životom a myslel si, že mu nič nechýba. Všetko sa však zmenilo, keď uvidel Mercy.
UPOZORNENIE: v príbehu sa nachádzajú scény nevhodné pre čit...
Ahojte. Dnes nás čaká trochu smutnejšia kapitola, no aj ja sa cítim naozaj pod psa. Mercy v tom aspoň nie je sama.
Dúfam, že sa vám bude páčiť a ďakujem za všetky votes a komentáre, ktorými ste ma obdarili🥰.
Venujem ju sebe😂, pretože potrebujem kúsok podpory.
Užite si kapitolu💖. Ešte raz vám všetkým veľmi pekne ďakujem💖.
Bozky _Amy_january💋💋
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Na Mercynej tvári sa rozlial veľký úsmev, keď zbadala raňajky lahodiace jej očiam. Zamrzelo ju, že Jonah musel odísť, ale asi to tak bolo lepšie. Chápala jeho pracovné povinnosti a vôbec mu nechcela prekážať. Práve naopak.
Obliekla si letné saténové šaty korálovej farby a krémové lodičky na vysokom opätku. Jej vzhľad však vôbec neladil s jej vnútrom. Cítila sa vyčerpaná a zlomená, no zároveň aj šťastná. Nevedela si to vysvetliť, a tak to radšej nechala tak.
Mohutným štetcom si na tvár naniesla hrubú vrstvu mejkapu a púdru, aby zakryla nedokonalosti, ktoré boli na zreteli viac ako obvykle.
*
„Slečna Tireyová, pán Loxley vás už očakáva." vyrušila ju z pátrania vysoká a štíhla žena. Mohla mať okolo dvadsaťpäť rokov. Vlasy učesané nabok, pery natreté sýtym červeným rúžom. Vyzerala ako modelka z prvotriedneho časopisu. Jeremy ju párkrát vzal k sebe do práce, lenže nikdy nestretli žiadnu asistentku. Možno sa im schválne vyhýbali.
Venovala jej iba rýchly pohľad a nasledovala ju priamo do Jonahovej kancelárie. Chvalabohu, že pre ňu prišla. Inak by sa tu načisto stratila.
Len čo vstúpila dnu, zatvorila za ňou masívne dvere.
„Rád ťa opäť vidím. Prepáč za ten neporiadok." úkosom na ňu pozrel, no ďalej sa venoval kope papierov na jeho stole.
„Ahoj. To tu máte stále tak rušno?" opýtala sa a poslušne sa usadila do koženého kresla.
„Nie, iba odkedy odišiel Jeremy. Za tých pár mesiacov sa toho stihlo dosť nakopiť." priznal a rukou si unavene prešiel po tvári, pričom bolo sotva desať hodín.
Za tých „pár" mesiacov sa stihlo odohrať veľmi veľa. Mercy mu rozbila stôl a zničila byt, spriatelila sa s Jonahom, navštívil ju Alex, lenže popritom všetkom sa ešte stále utápala v smútku. Nehovoriac o tom, že od osudného večera do Jeremyho bytu nevkročila.
Nevedela, čo na to povedať, a tak radšej mlčala. Jonah akoby sa spamätal a odhrnul kopu papierov nabok. Zo zásuvky vytiahol zväzok papierov a položil ho presne doprostred stola.
„Potrebujem, aby si podpísala papiere ohľadom mlčanlivosti. Zaväzuješ sa v nich, že neprezradíš v nich nič, čo sa týka uvedenej osoby. V tomto prípade nič, čo sa týka Jeremyho. Mohlo by to totiž pošpiniť jeho meno." dohovoril a papiere predostrel pred ňu.
„Naozaj si myslíš, že by som niečo prezradila?" neveriacky naňho hľadela.
Jonah si povzdychol, akoby túto otázku vopred čakal.
„Tu nezáleží na tom, čo si myslím ja. Toto sú predpisy, ktoré sa musia prísne dodržiavať a ja s tým nič neurobím. Pochop to, Mercy."
„A čo sa stane, ak to nepodpíšem?"
„Buď rozumná. Veď ho ešte stále ľúbiš. Alebo tomu už tak nie je?" zaťal do živého.
Mercy sklopila pohľad a spojila si ruky v lone. Jonah sa postavil, napravil si sako a obišiel stôl. Zastal priamo pred ňou a kľakol si tak, aby mali oči v rovnakej úrovni.
„Nechceš ho ísť niekedy navštíviť?" vyslovil opatrne. Pomaly k nemu vzhliadla a rozmýšľala nad odpoveďou.
Tak rada by ho videla po dlhých mesiacoch odlúčenia, avšak všetko by si tým iba skomplikovala.
„Nie." vyslovila pevne a hrdo. Už nikdy sa nebude naháňať za mužom, akým je Jeremy Clark.
Keď však pozrela do Jonahovych očí, uvidela v nich niečo zvláštne, čo sa jej ani pri najmenšom nepáčilo. Zamračila sa naňho a chvíľu skúmala jeho oči. Oriešková farba sa zrazu premenila na sýtu čiernu.
„Ty si za ním bol?" podozrievavo skúmala jeho tvár. Tentoraz to bol on, kto prvý sklopil pohľad. A vtedy Mercy vedela, že jej to zatajil.
„Videl som ho iba zopár minút. Dozvedel som sa ale viac, ako som chcel." priznal a konečne sa jej zadíval do zafírových očí, ktoré sa leskli.
„Čo ti povedal?" svedomie si našlo cestu von, a tak to nakoniec dostala zo seba von.
„Pýtal sa iba na teba. Či si v poriadku, ako sa máš, či ho ešte stále miluješ."
Mercy sa rozvzlykala, načo Jonah ihneď zareagoval, chytil jej ruky do svojich a povzbudivo stisol.
„Veľmi schudol. Farba z jeho tváre sa vytratila, líca sa prepadli. Oči mal prázdne. Nič také desivé som vo svojom živote zatiaľ nevidel." zveril sa jej a zrazu aj on potreboval utešiť. Bolo to oveľa horšie, keď to hovoril nahlas.
Utrápený pohľad, ktorý mu venovala ho načisto vyviedol z miery, preto stratil kontrolu. Ruky, ktoré jej držal vo svojich si pritisol k horúcim perám a venoval na ne dlhý bozk. Nevedno, či pomáhal seba alebo Mercy.
„Vieš ešte niečo, čo by som mala vedieť?" opýtala sa z posledných síl. Nezniesla ani len pomyslenie na to, že jej milovaný muž trpí.
„Skrátili mu trest za dobré správanie na polovicu." Mercyne srdce sa zatrepotalo.
„Cíti sa vinný za všetko, čo urobil, a právom odsúdený. Aj keď všetci vieme, že súd neprebiehal v normách zákona."
„Odmietol túto možnosť, čo, samozrejme, neakceptovali. Preto dokrvi zbil niekoľkých spoluväzňov, čím mu alternatívu skoršieho prepustenia okamžite odopreli."
Toto poznanie Mercy načisto omráčilo. Sám, dobrovoľne zostal sedieť za mrežami.
„Panebože." povzdychla si a celá sa roztriasla.
Jonah sa postavil na rovné nohy a podišiel k stolu, na ktorom mal položený pohár s čistou vodou. Jej reakcia ho neprekvapila, no bol si istý, že keby jej to zatajil, hnevala by sa na neho. Podal jej ho a nechal jej chvíľu na vydýchnutie.
„Pozývam ťa na obed." oznámil a zobral si zo stola telefón s kľúčmi.
„Ale-ale máš tu veľa práce." koktala. Zrazu nevedela, čo si má počať ďalej so svojím životom. Plány do budúcnosti s Jeremym mohla pokojne zahodiť do koša. Nebolo to reálne. Nič spojené s ním sa už nezdalo normálne!
„Horšie to už byť aj tak nemôže." ironicky sa zasmial.
„Vstávaj. Aspoň prídeš na iné myšlienky." povedal a podal jej ruku. Váhavo ju prijala, pričom ju prekvapilo teplo, ktoré z jeho dlane vyžarovalo.
Ešte predtým, ako sa vybrali do newyorských ulíc si ju pritisol na svoju pevnú hruď. Potreboval ju mať na pár momentov iba pre seba.
Ak máte pre mňa nejaké utešujúce slovo, sem s ním😥😔.
