KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

8. kapitola

Nech sa páči, nová kapitola😊.

Bozky _Amy_january💋💋

„Kriste, Mercy, poslalo ťa sem samo nebo." chytil jej krehkú ruku do svojej a pobozkal ju na vnútro dlane.

Čašník doniesol ich jedlo, z ktorého sa ešte parilo. Chvíľu teda počkali a rozprávali sa.

„A čo tvoja rodina. Prečo sa s vašimi rodičmi nerozprávate?"

„Alex, starší brat, je stále na cestách a Marilyn, mladšia sestra, už žije tiež svoj vlastný život. Niekedy mi to príde ľúto, ale nikdy si nevieme skĺbiť povinnosti, aby sme sa stretli všetci naraz." priznal a pošúchal si stuhnuté čelo.

„Poďme jesť, lebo nám to vychladne." navrhol Jeremy a Mercy poslušne prikývla.

Obed prebehol v tichosti. Oči rozprávali za nich. Ani jeden z nich sa nemohol vynadívať na toho druhého, navzájom sa uchvátili.

„A teraz dezert." zahlásil Jeremy a čašník podišiel k ich stolu s jedným malým tanierom.

Položil ho uprostred stola a odišiel. Na tanieriku boli dva malé, čokoládové zákusky, čo sa podobali na „jednohubky".

Jeremy zobral jeden do ruky a nasmeroval si to k Mercynym ústam. Chvíľu ho so zatajeným dychom pozorovala, no potom otvorila ústa.

Opatrne jej vložil zákusok do úst, ona blažene privrela oči. Oblizla si pery a zobrala druhý zákusok.

Jeremy otvoril ústa, srdce mu podskočilo od radosti. Mercy zopakovala pohyb, akým jej Jeremy dal zákusok do úst. Perami sa dotkol jej drobných prstov. Zmeravela, no Jeremy sa nedal. Chytil jej ruku za zápästie, aby ju nemohla odtiahnuť a vybozkával jej každý jeden prst.

Pri odchode zaplatil a viedol ju k východu. Bola rýchla, otvorila si dvere sama. Chcela vyjsť na ulicu, lenže schod, ktorý si predtým nevšimla, jej to neumožnil.

Zvrtla sa jej noha a ona padala k zemi. Jeremy nestihol zareagovať, pretože zatváral dvere. Rýchlo k nej priskočil, lenže už bolo neskoro.

„Si v poriadku?" spýtal sa Jeremy s obavami.

„Myslím, že áno."

Skúsila sa postaviť, ale členok jej akurát vypovedal službu. Sykla, načo Jeremy ihneď zareagoval. Pomohol jej opäť sa posadiť a zobral ju na ruky.

„Čo to robíš?" nepekne na neho pozrela.

„Pomáham ti." odpovedal nežne a zapozeral sa jej do očí.

„Pusti ma! Ja to zvládnem aj sama." trucovala.

Keďže Jeremy pracoval v brandži, v ktorej musel vedieť dosiahnuť svoje, opatrne ju zložil na zem. Nepáčil sa mu tento nápad, no vedel, že jej musí nechať okúsiť vlastnej medicíny.

Akonáhle dostúpila na zranenú nohu, skrútila sa od bolesti. Držal ruky pevne zovreté v päste, aby neurobil žiaden pohyb, ktorým by jej pomohol.

Chytila si boľavý členok a skúšala ho rozmasírovať. Nakoniec na neho porazene pozrela a on vedel, že zvíťazil.

Znovu k nej podišiel a zobral si ju na ruky. Tentokrát neprotestovala, ale položila si hlavu na jeho hruď. Počula, ako mu srdce divo bije.

„Je to ďaleko." skúsila ešte namietať, avšak jeho karhavý pohľad ju okamžite umlčal.

Má naozaj skvelú výdrž a kondičku. Mercy mu rukou pomohla otvoriť bránku a keď bol pred jej dverami, protestovala. Nechcela, aby išiel dnu. Mala tam neporiadok a jej dom bol pod jeho úroveň.

„Mercy, netrucuj. Chcem ti iba pomôcť." prehováral ju.

Nakoniec súhlasila, pretože inak by sa dnu ani nedostala.

Otvorila dvere a obaja vošli dnu, pričom Jeremy ešte stále držal Mercy na rukách.

„Teraz kam?"

„Po chodbe doľava a potom znovu doľava." nasmerovala ho.

Prešli cez malú kuchyňu a zamierili do obývačky. Jeremy položil opatrne Mercy na gauč.

Rozviazal jej remienok na topánke s platformou a vyzul jej ju.

„Už to zvládnem, naozaj." presvedčivo na neho hľadela, ale Jeremy si presne vedel predstaviť, čo by robila. Skackala by tu a pritom by ju to veľmi bolelo.

„Dovoľ mi sa o teba postarať, Mercy." pozrel na ňu svojimi orieškovými očami, ktorým Mercy nemohla odolať.

„Fajn." povedala nadurdene, pričom si ho premerala rýchlym pohľadom.

„Kde nájdem obväz?"

„V kuchyni v poslednej zásuvke odspodu." odpovedala, ruky si založila na prsiach a pohodlne sa oprela.

Jeremy bol o chvíľu späť aj s obväzom a mrazeným hráškom.

Kľakol si k nej a veci si položil na gauč. Chcel jej vytiahnuť nohavice až pod koleno, lenže Mercyna ruka ho zastavila.

Pozrel na ňu skúmavým pohľadom, avšak Mercy sklopila pohľad.

„Čo sa deje, Mercy?" zaujímal sa. Skoro nedýchal, kým mu neodpovedala.

„Hanbím sa." priznala zahanbujúco.

„Za čo sa hanbíš?" premeral si ju pohľadom, no nenašiel nič, za čo by sa musela hanbiť.

„Mám veľké lýtka. Nepáčia sa mi." skoro sa prepadla od hanby, keď mu to povedala.

Jeremy chvíľu rozmýšľal, či sa má začať smiať, našťastie, potom zvolil inú cestu.

Pozrel na jej odhalené lýtko a priložil naň svoju veľkú ruku.

„Máš to najkrajšie lýtko, aké som v živote videl." ani na ňu nepozrel a začal jej lýtko zľahka bozkávať. Obdaril ju niekoľkými bozkami, z čoho mal väčšiu radosť ako ona.

Keď na ňu zodvihol svoj pohľad, mohol v nich vidieť dojatie a ťažko skrývanú radosť.

Priložil jej na členok hrášok a obviazal ho obväzom. Prikryl ju dekou a doniesol jej pohár vody.

Posadil sa vedľa nej a povedal.

„Musím už ísť, aj keď veľmi nerád." priznal a položil jej svoju veľkú dlaň na jej malé líčko. Palcom jej kreslil malé krúžky, očami jej behal po tvári. Bola krásna!

Venoval jej pár letmých bozkov na jazvu a keď na ňu pozrel, videl, že očakáva bozk. Kryštáliky v jej očiach ho vábili, ruku mu položila na šiju a pritiahla si ho do bozku.

Akonáhle sa ich pery spojili, obaja sa zachveli. Jazykom skúmal jej sladké vnútro, obkresľoval pery. Zastonala a vtedy sa Jeremy musel vytratiť z jej dosahu, pretože vedel, že pri tejto žene stráca hlavu, a čo bolo horšie, aj srdce.

„Pekný zvyšok dňa, Mercy." pozdravil a vyšiel z jej domu. Hneď, ako zatvoril vchodové dvere, oprel sa o ne a rozdýchaval zmes pocitov, ktoré v ňom vyvolala.

Mercy prudko búšilo srdce, boľavý členok teraz nebol jej problémom.

Kto je ten muž, keď sa jej vedel dostať pod kožu tak hlboko?