KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

37. kapitola

Ahojteee. Vítam vás pri novej kapitole po dlhšom čase, pretože som náhle ochorela a naozaj som sa necítila na to, aby som pre vás niečo tvorila a písala🤩.

Dnešná kapitola však bude iná, však posúďte sami😘. 

Venujem Malencia21, Kurokawai, _Hanaah_, Nina771, AdrianaDenner. Ďakujem dievčatá za votes a krásne komentáre😍😍. 

Dúfam, že sa vám bude páčiť a, samozrejme, ďakujem za všetky krásne a povzbudivé komentáre a votes, ktoré ma vždy nakopnú a podporia🥰.

Užite si kapitolu.

Bozky _Amy_january💋💋

Mercy zľahka zaklopala na dvere bytu, ktoré by mali patriť Joemu. Chvela sa celým telom, aj keď si navrávala, že dnes sa nenechá zraziť na kolená. Dnes z nej bude silná žena, ktorá má po svojom boku toho najlepšieho muža a vysnívaný život. Dnes z nej nebude žiadna troska, ktorá bude schúlená v kúte v tmavej miestnosti.

Odhodlane sa vzpriamila, pričom pocítila horúci dych sa svojom krku. Takmer zabudla, že nadurdený Jeremy stojí prikrčený za ňou. V otázke návštevy jej bývalého „priateľa" sa ani prinajmenšom nezhodli.

Bolo jej to veľmi ľúto, ale nemohla dovoliť, aby sa stalo niečo jej matke. Zostala jej už predsa jedine ona a Jeremy. Nemohla dopustiť takúto stratu.

Dvere otvoril vysoký príťažlivý chlap, akého si Mercy nepamätala. Nebola si istá, či si nepomýlila byt, alebo to bol naozaj Joe.

„Ehm, prepáčte-" začala, no chlap ju zodvihnutím ruky na úroveň jej úst zastavil.

„Aké to milé prekvapenie!" opýtal sa zmenený Joe s úsmevom. Nebol to taký ten láskavý úsmev, bol to úsmev, z ktorého sršalo pohŕdanie.

Až keď sa mu Mercy poriadne zadívala do očí zistila, že pred ňou stojí chlap, ktorý ju ešte pred ôsmimi rokmi týral a ubližoval jej.

Nedokázala v tej chvíli prehovoriť, aj keď sa o to veľmi snažila. Zuby držali pevne pri sebe, bojujúc s jej vnútornou silou a odhodlaním.

Joe preto pokračoval.

„Myslel som na teba každý deň a ty ma ani len nespoznávaš?" lišiacky sa uškrnul a rukou sa jej chcel chytiť sánky, čomu ale Mercy s vypätím všetkých síl zabránila.

Narazila chrbtom do Jeremyho, a až vtedy si ho Joe všimol.

„A toto je kto?" spýtal sa s predstieraným záujmom a opovrhovaním.

Spravil krok dopredu, aby ukázal svoju mohutnú postavu a vyrysované svaly.

Jeremy nepovedal ani slovo. Bol nahnevaný tak ako ešte nikdy v živote. V otázke jej bývalého vzťahu sa s Mercy jasne nezhodli a preto sa rozhodol, že toto si musí vyriešiť sama. Ona sem chcela ísť, a preto jej nemieni pomáhať. Bude ju chrániť a milovať, no rozhovor s jeho úhlavným nepriateľom bol až nad jeho sily.

„To nie je tvoja starosť!" povedala prísnym a pevným hlasom, čo ich všetkých prekvapilo.

„Ale, ale, pozrime sa, kto nám tu vystrkuje pazúriky." znovu k nej vykročil, avšak tentoraz sa nepohla z miesta.

Srdce jej splašene bilo, mohol to cítiť aj Jeremy, ktorý stál odovzdane za ňou.

„Takúto si ťa nepamätám." prešiel jej ukazovákom po jazve, čo jej bolestne pripomenulo minulosť.

Odvrátila od neho zrak a priala si, aby Jeremy nikdy nepristúpil na toto stretnutie. Chcelo sa jej plakať a uväzniť ho vo svojom náručí, lenže tentokrát musela byť ona tou silnou.

„To preto, že ty si zo mňa robil obyčajnú handru, ktorou si si vytieral podlahu." zlovestne mu pozrela do očí a priala si, aby si konečne uvedomil, že už nie je tou Mercy, na ktorú bol zvyknutý. Nazvala sama seba obyčajnou handrou, ale bola to pravda. Vtedy pre neho neznamenala nič viac. Videl ju iba ako vstupenku k peniazom jej otca.

Jeremyho srdce sa bolestne stiahlo pri tom oslovení. Očividne ani len netušil, aké zlé muselo byť spolunažívanie s týmto chudákom.

Okamžite ju chcel vziať za ruku a odviesť do svojho domu, odkiaľ by ju už nikdy nepustil, ale vedel, že to teraz spraviť nemohol.

Joemu sa napla tepna na krku a zhlboka sa nadýchol, aby predišiel náhlej bitke.

„Zjavne si nepamätáš, ako si mi vždy poslušne prikyvovala. Nedovolila si si prehovoriť ani jediné slovo. Nedovolila si si oponovať mi a už vôbec nie odvrávať." ešte väčšmi sa k nej priblížil, sotva sa nedotýkali nosmi.

„Treba ťa opäť prevychovať, ty malá suka!" skríkol jej do tváre, načo Jeremy rozzúrene zakročil.

„Tak a to by stačilo!" zreval mu do tváre a chytil ho pod krk. Pritlačil ho o múr domu a druhou rukou mu uštedril poriadny úder do nosu.

Krv mu začala v tej chvíli vytekať, no mohol sa iba bezmocne prizerať. Jeho tvár naberala sýtočervený odtieň, načo však Jeremy vôbec nemyslel.

„Už nikdy v živote ju tak nenazveš, dokonca ju už nikdy neuvidíš! Ak nechceš skončiť za mrežami tej prehnitej basy, držal by som sa späť od celej jej rodiny. Jej matku necháš na pokoji, rozumieš?!" vyhrážal sa mu a sledoval, ako sa jeho tvár pomaly ale isto sfarbuje domodra.

„Inak si ťa vezmem do parády ja a ver mi, budeš prosiť o milosť." stisol mu hrdlo ešte viac a následne ho pustil na zem ako vrece zemiakov.

Nehybne ležal na zemi, predýchaval šok a spamätával sa z udalostí, ktoré sa odohrali za posledných pár minút.

Jeremy nahnevane zobral Mercy za ruku a ťahal ju späť k autu. Neuvedomil si, ako veľmi jej stláčal zápästie, až pokým sa nerozvzlykala od bolesti. Otočil sa jej smerom a ruku si priložil k svojím ústam. Ospravedlňujúco jej bozkával rany po jeho stisku, no v jeho myšlienkach sa práve odohrával hurikán.

Nechcel zostať na tom mieste už ani o minútu dlhšie, preto ju natisol do auta a čo najrýchlejšie sa odtiaľ vyparil. Zastavil na najbližšom odpočívadle a hlavu si skleslo položil na volant auta.

Nevedel, čo má povedať. Nechcel sa ospravedlniť, pretože to nebola jeho chyba. Už od samého začiatku jej vravel, že to nie je dobrý nápad. Mercy ho však presvedčila, a tak mu nezostávalo nič iné, ako ísť s ňou. Radšej si nepredstavoval, čo by sa mohlo stať, keby tam nebol.

V duchu ďakoval bohu, že ju ochránil. Nepríjemné ticho preťala až Mercy svojím ospravedlnením. Zobrala jeho krvavú ruku do svojej a opatrne ho hladkala.

„Prepáč mi to, Jeremy. Viem, mala som ťa počúvnuť hneď na začiatku, ale musela som ochrániť mamu. Nemôžem dovoliť, aby sa jej niečo stalo, nemôžem o ňu prísť." nariekala mu už v náručí, čo ale Jeremy úplne chápal.

On mal oboch rodičov a nevedel si predstaviť, že by mal o jedného z nich prísť. Aj keď sa nevídajú často, miluje ich z celého svojho srdca. Vždy mu dali to, čo najviac potreboval, a to bol teplý domov a pocit, že ho má niekto skutočne rád.

„Rozumiem ti, srdiečko." pobozkal ju do vlasov a ešte viac si ju k sebe pritisol.

Prekonávali všetko spolu, v dobrom aj v zlom.  

Túto kapitolu som písala, keď som počúvala Nialla 🥰. Dúfam, že emócie z pesničiek som dobre preniesla do textu😊. Veľmi dobre sa mi to písalo, dúfam, že to stojí za to🤩.

Čo na to hovoríte🤔?

Budem vďačná za každý komentár💖.