Láska je cit, ktorý sa nikomu nevyhne a ktorý zamáva každým človekom. Jeremy bol doteraz spokojný so svojím životom a myslel si, že mu nič nechýba. Všetko sa však zmenilo, keď uvidel Mercy.
UPOZORNENIE: v príbehu sa nachádzajú scény nevhodné pre čit...
Vítam vás pri novej kapitole, dúfam, že sa vám bude páčiť🥰.
Venujem ju citatelka77🥰, Malencia21💖, Kurokawai💖, AdrianaDenner💖,AndreaKovalkova💖, Becka_Yaremenko😍, NikoliatkoSabova, kubko2003 za všetky votes a úžasné komentáre, ktoré mi vždy zanecháte🤩.
Užite si kapitolu💖.
PS: Na prekvapení pre všetkých komentujúcich a voteujúcich stále pracujem, no nebojte sa, čoskoro sa dočkáte. Ďakujem vám🥰💖🤩.
Bozky _Amy_january💋💋
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Mercy sa napäto prechádzala po dome v belasých šatách, ktoré dostala od Jeremyho, keď mu mala robiť spoločníčku na firemnom večierku. Uhládzala si ich rukami, aby na nich nevznikol čo i len jediný záhyb.
Telo mala stuhnuté, myseľ taktiež. Spánok ju nenavštívil za posledných pár nocí okrem niekoľkých hodín vôbec, čo sa odzrkadlilo na jej vzhľade. Bála sa, avšak ani ona sama nevedela čoho. Nevedela, či ho chce vidieť alebo nie.
Odviezol ju Jonah, ktorý mal rovnakú cestu. Ubezpečil ju, že všetko je v najlepšom poriadku a dobre to dopadne. Mercy sa ospravedlnila, pretože potrebovala byť ešte chvíľu sama. Jonah to, samozreme, pochopil. Zdal sa byť milý a chápavý.
Zrkadlo, ktoré sa týčilo na stene dámskych toaliet perfektne odzrkadlilo Mercyn stav zvonku aj zvnútra. Tmavé kruhy pod očami bravúrne vyhrali boj s hrubou vrstvou mejkapu. Mercy si unavene povzdychla, ešte raz si uhladila šaty a vyšla von.
Pomalým neistým krokom prešla do siene, v ktorej už sedelo zopár ľudí. Posadila sa do druhého radu, príliš s tým neotáľala. Toto prostredie jej vôbec nebolo blízke, práve naopak. Cítila sa tu nepríjemne a nesvoja. Chcela to už mať čo najskôr za sebou, lenže myšlienky na Jeremyho jej nedali pokoja.
Dokáže mu odpustiť?
Bude sa vôbec pokúšať získať ju späť? Má o ňu ešte záujem, alebo prepadol svojej temnej stránke nadobro?
Otázky, ktoré Mercy trápili niekoľko dní zrazu vyprchali. Pocítila na tele známe brnenie. Pozrela sa smerom, odkiaľ ju neviditeľné reťaze ťahali.
Do priestrannej miestnosti vstúpila hŕstka mužov, medzi ktorými sa nachádzal aj Jeremy. Mal na sebe svoje zvyčajné oblečenie, no do tváre mu veľmi vidieť nebolo. Až keď sa posadil vedľa Jonaha, ktorý už na neho čakal, očami vyhľadal Mercy. Po ničom inom tak zúfalo netúžil, ako vidieť ju.
Pohľad mu opätovala, nevediac prečo. Úpenlivo jej hľadel do očí, nespúšťal z nej zrak. Zdalo sa jej, že jeho oči sú prázdne. Oriešková farba sa miešala s čiernou, viečka odhalili krvavé bielka. Niekde hlboko v nich však zbadala aj niečo iné. Uvidela tam ľútosť, utrpenie, ale aj čistú a pravdivú lásku.
Zo snenia ich pretrhol až zvuk škrípajúcej stoličky, ktorá sa prehla pod váhou bacuľatého sudcu. Všetkých slušne privítal a posadil sa. Otvoril zápisnicu, v ktorej sa nachádzali podrobné detaily piatkového večera a začal čítať. Jonah predniesol svoje stanovisko a navrhol prepustenie zo zadržania. Vystupoval sebaisto a vyrovnane. Jeremy po celý čas nepovedal ani jediné slovo, čo Mercy miatlo. Myslela si, že spraví čokoľvek preto, aby ho pustili.
„Predvolávam svedkyňu, slečnu Mercy Tireyovú." keď ju oslovil, prešiel jej mráz po chrbte. Postavila sa a neistým krokom podišla bližšie.
„Dobrý deň." riekla nesmelo a zatla ruky v päste. Myslela si, že jej to pomôže zbaviť sa strachu a zodpovednosti, ktorú do nej Jonah vložil.
„Slečna Tireyová, povedzte nám, v akom vzťahu ste s účastníkmi konania."
„Som Jeremyho priateľka, ale útočníka nepoznám. Nepamätám si, ani ako vyzeral." pozrela sa na jeho prázdne miesto a zneistela. Nemal by byť aj on prítomný?
„Ďakujem. Môžeme prejsť k ďalšej otázke. Ako jediná ste svedkom dnešného pojednávania. Okrem vás, pána Clarka a páchateľa sa na mieste nehody nik nenachádzal?"
„V tom šoku a rýchlosti som si nestihla uvedomiť, či sme tam boli sami. Videla som iba neznámeho muža, ktorý k nám z ničoho nič pribehol a zaútočil na Jeremyho." povedala a pozrela naňho. Pohľad jej vrátil, no nedaj najavo nijaké emócie.
„Nemal nejaký dôvod vás napadnúť?"
„Nie. Práve sme išli z jednej talianskej reštaurácie domov. V ten deň sa neudialo nič zvláštne." sudca si čosi zapísal do poznámok a pokračoval vo výsluchu.
„Prosím, popíšte nám celý priebeh incidentu. Nevynechajte ani ten najmenší detail."
Mercy ťažko preglgla. Tejto otázky sa bála najviac. Nechcela na to spomínať, lenže zároveň chcela Jeremymu pomôcť. Stále ho totiž nesmierne milovala.
Keď skončila svoj bolestivý preslov, zhlboka sa nadýchla a strelila pohľadom na Jeremyho. Nič. Opäť.
„Slečna Tireyová, myslíte si, že postrelenie páchateľa bolo nevyhnutné? Nemá váš partner dostatok sily na to, aby sa obránil iným spôsobom?"
Jonah sa nespokojne pomrvil na stoličke a nahol sa k Jeremymu, čo Mercy ešte viac rozrušilo.
„Myslím si, že v takej situácii je ťažké si zachovať chladnú hlavu. Človek chce v prvom rade ochrániť seba, nepozerá na následky." vyslovila najlepšiu možnú odpoveď, ktorá jej v tej chvíli napadla. Zároveň oľutovala, že sa o výsluchu neporadila vopred s Jonahom.
„Čiže neúmyselné zabitie páchateľa Alessandra Costeho je podľa vás v poriadku?"
Jonah si posmešne odvrkol. Sudca sa mu ani prinajmenšom nepozdával. Nemal právo sa pýtať takéto zavádzajúce otázky.
S Mercy sa naopak zatočil celý svet. Neúmyselná vražda.
Jeremy zabil človeka. Zabil!
Zahmlilo sa jej pred očami, rukami sa zachytila dreveného stolíka, avšak kolená sa jej podlomili pod náporom nových informácií ako tenké vetvičky konára.
„Mercy!" skríkol Jeremy.
Prvýkrát za posledný týždeň počula jeho hlas, ktorý ju tak veľmi upokojoval. Aj keď to bol zúfalý výkrik, okamžite ju prebral. Jonah jej pomohol vstať a uistil sa, že je všetko v najlepšom poriadku. Jeremyho držali dvaja ozbrojený muži, čo mu určite nepridalo na morálke.
Sudca sa opýtal ešte na pár doplňujúcich otázok a ukončil výsluch. Vypočul si aj obhajobu, ale potom sa postavil, odišiel z miestnosti a nezabudol poriadne buchnúť dverami. Mercy mala chuť rozbehnúť sa a už nikdy sa nezastaviť. Nechcela tu zostať už ani len minútu, no pre Jeremyho to vydržala. Niečo ju predsa len nútilo zostať tu.
Po nedlhej chvíli sa sudca vrátil naspäť a oznámil im rozhodnutie.
„Súd vyhlasuje rozsudok v mene Slovenskej republiky. Súd návrh na prepustenie Jeremyho Clarka zo zadržania zamieta. Jeremy Clark konal neprimerane v rozpore so zákonmi, ktoré ustanovuje Ústava Slovenskej republiky. Dopustil sa prečinu neprimeranej obrany a neúmyselnej vraždy, začo mu súd udeľuje trest vo výške štrnástich mesiacov odňatia slobody. Účastníci sa voči rozsudku nemôžu odvolať. Pojednávanie je skončené, môžete odísť."
Myslím, že som si práve naštudovala celý súdny proces😂. Dúfam, že to stálo zato.
