KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

21. kapitola

Ďakujem krásne za všetky komentáre a votes 😍. 

Užite si časť😜.

Bozky _Amy_january 💋💋

Ihneď sa mu ťažšie dýchalo, keď svojimi drobnými rukami pátrala po jeho tele. Vyhrnula mu tričko, čím mu dala najavo jej náklonnosť.

Svaly sa mu chveli pod jej dotykmi. Mal pocit, že toto ešte nikdy nezažil a nikdy sa toho nenabaží.

Prešiel jej jemne rukou po boku, pritiahol si ju k sebe ešte bližšie. Nezostal medzi nimi ani len milimeter priestoru. Mercy prerývane dýchala, Jeremy sa sústredil iba na ňu.

Obaja si hľadeli priamo do očí, snažili sa zapísať si tieto vzácne momenty do ich pamätí.

Jeremy už vedel, kde je jej citlivé miesto, preto jej doprial trochu rozkoše naviac.

Mercy pohltila taká vlna vzrušenia, akú ešte nikdy nezažila. Chrbát sa jej sám vystieral ako luk. Nebola voči nemu vôbec odolná a ani nechcela byť.

Teraz si priala, aby sa mohla schovať v jeho náručí a zabudnúť na okolitý svet.

Dnes je to už po druhýkrát, čo popustili uzdu vášni. Jeremy nechcel prestať, avšak pre jeho dobro, a aj dobro Mercy, musel.

„Nemôžeme len tak-" zavzdychal, keď začala krútiť bokmi pod ním.

„Jeremy, prosím." jej priznanie ho dojalo, ba čo viac, prekvapilo.

Vytreštil na ňu svoje orieškovohnedé oči a pozorne ju sledoval. Pohľadom jej prechádzal po tvári, po každom jednom záhybe. Nikdy v živote nevidel tak krásnu ženu.

„Si si istá?" spýtal sa opatrne, pretože ešte stále sa bál jej odpovede. Veľmi dobre vedel, čím si v živote prešla, dokonca ju znásilnil jej bývalý priateľ, Joe.

„Nikdy som si nebola ničím viac istá. Chcem ťa, Jeremy."

Možno za ňu vravela túžba, a možno to bola naozajstná láska, no tentoraz sa poddala svojim citom a srdcu. Dovolila si mať nárok aspoň na pár pekných spomienok.

Svoje slová spečatila sladkým bozkom, z ktorého sa Jeremymu až zatočila hlava.

„Tak teda dobre." nakoniec pristál na jej prosbu a vtisol jej ďalší vrúcny bozk.

Jeho ruky pomaly odhaľovali jej zamatovú pokožku na bruchu. Nesmelo jej stiahol tričko dolu a kochal sa výhľadom.

Osvetľovalo ich iba mesačné svetlo, čo dodávalo tejto chvíli ešte väčšiu magickú atmosféru.

„Si prekrásna." pochválil ju a prstami jej obkresľoval lem zamatovej podprsenky.

Mercy zabudla aj dýchať. Vírilo v nej toľko pocitov, až mala pocit, že o chvíľu exploduje.

Trasľavými rukami z neho tiež stiahla tričko a snažila sa mu rozopnúť opasok s náradím, lenže príliš sa jej to nedarilo.

„Ukáž." povedal medovým hlasom a odopol si opasok. Odhodil ho niekde ďaleko do trávy a opäť sa venoval iba jej.

Bozkával každú časť jej tela, nikam sa neponáhľal. Dával si obzvlášť záležať na jej mäkučkom brušku, ktoré bolo pre neho lákadlom.

Mercy mu prechádzala rukami po mocných pažiach a pevnom hrudníku ako skala. Nechty zarývala do jeho chrbta od rozkoše, ktorú jej s potešením spôsoboval.

Podprsenka letela rovno za opaskom a na rade boli nohavice. Mercy bola nervózna, no akonáhle sa na ňu Jeremy usmial, všetok strach pominul a zostala ten túžba.

Pomaly jej rozopol gombík a zips. Sťahoval ich lenivo dolu, pričom ju stále obsypával množstvom bozkov.

Zostala pred ním ležať už iba v nohavičkách. Jeremy si ju obzeral očami plných lásky. Ona sa však hanbila, preto si ruky prekrížila na prsiach.

„Nehanbi sa, srdiečko." posmelil ju, a na znak jeho pravdy si zobral do parády každý jej prsník.

Opäť sa oddávali sladkým bozkom a príjemným dotykom. Jeho ruky boli naozaj všade, čo Mercy vyvádzalo z rovnováhy.

Nadvihla panvu a zľahka sa o neho obtrela. Keď započula hlboký ston z jeho úst, zopakovala pohyb ešte raz.

„Snažím sa byť nežný, Mercy, ale ty mi to zrovna dvakrát neuľahčuješ." zavzdychal a svoje pery presunul na holé stehná.

Bozkával ich najskôr zvonka a potom zvnútra. Pomaly sa približoval k ozdobe jej tela.

„Jeremy!" zvýskla, keď svoj prst ponoril do toho vlhkého miestečka.

„Pokoj, miláčik." hladil ju po stehne a viac si ju k sebe pritisol.

Mercy vedela, že ak onedlho neprestane, bude hotová bez neho, a to teraz nechcela. Teraz chcela byť s ním, dušou aj telom.

Prehovorila samú seba, že je načase niečo urobiť a svoje ruky presunula na zapínanie jeho nohavíc.

Zips jej išiel povoliť s ľahkosťou, no s gombíkom mala väčší problém. Roztrasene mu potiahla nohavice dolu, rovno aj s boxerkami.

Pozrela dolu, pretože ho chcela vidieť celého. Iba pohľad na neho ju vzrušoval, preto si ho znovu pritiahla do bozku.

Nohavičky išli dolu a obaja zostali už úplne nahí. Tento krásny moment si chcel Jeremy navždy zapamätať.

To, ako jej hľadí do očí. To, ako sa jej dotýka a bozkáva. Bola pre neho dokonalá, no ona to ešte nevedela.

Viac sa k nej pritlačil, avšak dosť na to, aby na nej neležal celou svojou váhou.

Mercy od rozkoše privrela oči a vypla k nemu hruď.

Opäť na neho pozrela a Jeremy zbadal, ako jej potemneli oči. Zrenice mala široké a oči jej hrali tmavými odtieňmi modrej.

„Ešte stále máš čas povedať nie." ozrejmil jej s ťažkosťou.

Keď pod sebou cítil jej telo, nevládal rozprávať.

Nebol jediný, kto to nedokázal. Mercy mala ten istý problém, preto sa k nemu pritisla ešte bližšie a jednu ruku premiestnila na jeho pevný zadok.

Pozrela mu presvedčivo do očí a dala mu svoje „povolenie".

Vtisol jej na pery vrúcny bozk a pomaly do nej vchádzal. Celý čas ju sledoval, aby vedel odhadnúť akúkoľvek emóciu, ktorá ňou lomcovala.

Mercy zhlboka dýchala, pridŕžala sa jeho pliec.

„V poriadku?" strachoval sa. Nechcel jej spôsobiť bolesť. Nič v živote mu za to nestálo.

Rýchlo prikývla a pobozkala ho. Začal sa v nej pomaly hýbať, ona mu vyšla v ústrety. Veľmi mu odľahlo, keď videl, že je v poriadku.

Ich telá sa spájali opojným citom. Kĺzali ako sláčik po strunách, stvorení pre seba navzájom.

Bola pre neho taká úzka, že z toho šalel. Jej ruky si ho pridŕžali blízko seba, nechcejúc ho nikdy pustiť.

Obaja sa dostávali na vrchol, vzdychali mená toho druhého.

Extáza, ktorá ich pohltila sa nedala s ničím porovnať.

Mercy cítila, akoby sa druhýkrát narodila v Jeremyho náručí. A bola veľká pravda, že tak chcela ostať navždy. Držať si ho pri tele, svoju jedinú istotu.

Ešte si plne neuvedomovala, čoho sa práve dopustila, avšak dúfala, že to bolo správne rozhodnutie, že sa v ňom nesklame.

Nevládne klesol na jej telo, potom ich však prevrátil naopak a zakrútil do deky.

„Poď ku mne." povedal a pritiahol si ju ešte bližšie.

Slová boli zbytočné. Jeremy vedel, že v jej maličkej hlavičke práve bojuje. Bojuje proti silným citom, ktoré k nemu prechováva, no musí si ich sama uvedomiť a priznať.