12. kapitola

1.5K 64 5
                                    

Ďalšia kapitolka pre vás. Dúfam, že sa páči😊.

Ďakujem za krásne komentáre a votes💕.

Bozky _Amy_january💋💋

„Môžem sa aj osprchovať?" opýtala sa tenkým hláskom.

Otočil a usmial sa na ňu. Natiahol k nej ruku, ona ju prijala a viedol ju hore po schodoch. Zaviedol ju do kúpeľne a zamieril do svojej izby po nejaké veci.

Zo skrine vytiahol šedé tričko, ktoré mal tak rád, a tepláky k tomu. Vrátil sa naspäť do kúpeľne a uvidel Mercy, ako si v zrkadle obzerá svoju jazvu na sánke.

Podišiel k nej bližšie, veci položil na stolík pri umývadle.

„Si nádherná." povedal čo najviac presvedčivo a pohladil ju po jazve.

Pozrela na neho svojimi veľkými očami, plných túžby. Jeremy sa vytratil skôr, ako by sa mohlo stať niečo neuvážené. Posledné dni s ním lomcovala túžba, len čo sa na ňu pozrel.

Mercy sa pokojne osprchovala, dávala si načas. Bála sa toho, ako sa tento večer vyvinie.

Zabalila sa do obrovskej osušky, mokré veci zavesila na vešiak pri stene. Osušila si vlasy a dosucha vyfénovala. Napokon si obliekla jeho veľké tričko a tepláky, ktoré si musela poriadne uviazať, aby jej nespadli. Pod tričkom a teplákmi nemala vôbec nič, pretože všetko jej oblečenie bolo premočené.

Vyšla z kúpeľne a poobzerala sa po veľkej chodbe. Jedny dvere boli otvorené, a tak sa opovážila do nich nazrieť.

Jeremy horlivo telefonoval a pobehoval pri okne. Cítil, keď vošla do jeho izby. Použila jeho sprchový šampón a teraz voňala presne ako on. Stuhol na mieste, nedokázal sa viac pohnúť.

„Musím končiť, zajtra sa ti ozvem." ukončil hovor, no z miesta sa ani len nepohol.

Mercy si s údivom prezerala izbu. Ako jediná bola ladená do elegantného štýlu. Ako keby ani nepatrila k tomuto domu. Biela farba ju zväčšovala, ale tmavé závesy spôsobovali opačný dojem.

„Toto je tvoja izba?" opýtala sa s očkami, ktoré mu podlamovali kolená.

Prikývol, pretože sa nezmohol na slovo. Jeho veľké tričko obkresľovalo jej zmyselnú postavu a nechcel ani len pomyslieť na jej guľatý zadoček. Opäť sa otočil smerom k oknu, pretože jeho zmysli až príliš vnímali jej ženskosť a krásu.

„Urobila som niečo zlé?" spýtala sa ho a položila svoju teplú dlaň na jeho mohutný chrbát.

Neodpovedal, iba jej pevne uchopil ruku a ťahal ju preč z izby. Vedel, že keby tam zostali o minútu dlhšie, neovládne sa. Otvoril dvere hneď oproti a vtiahol ju dnu.

„Môže byť?" overoval si, aj keď podľa jej výrazu tváre vedel, že trafil.

„Ak máš všetky izby takto zariadené, zostanem tu, pokým ich všetky nevyskúšam." obaja sa zasmiali, Jeremy si sadol na posteľ.

Mercy si premeriavala izbu zvedavými očami, až narazila na starý gramofón.

„Funguje?" spýtala sa a otočila na Jeremyho.

„Poďme to zistiť." povedal a postavil sa z postele.

Mercy si vybrala platňu a vytiahla ju z obalu. Opatrne ju položila na spodný tanier a Jeremy priložil ramienko na platňu. Po pár sekundách začal gramofón vydávať zvuky, čo oboch prekvapilo.

Hrala im pieseň „I'm not the only one.", no Jeremy nevedel, prečo si Mercy vybrala túto skladbu.

„Smiem prosiť?" nastavil ruku a ona ju s radosťou prijala. Tancovali v pomalom rytme piesne, pohltení vôňou toho druhého. Jeremy bol statný chlap, ale pri nej sa cítil ako malý chlapec. Mercyne zmysli pohltila mužná vôňa chlapa pred sebou.

Jeremyho ruka kĺzala po jej chrbte, cítil, že ju to upokojuje. A nie len to! Jej pevné prsia sa stavali do pozoru. Tlačili sa na seba tak, že medzi nimi nezostal ani kúsok voľného miesta. Mercy počula, ako hlasno preglgol a ako mu začalo srdce rýchlejšie byť. Nebol však sám, kto to prežíval!

Vonku sa medzitým stmelo, hodina pokročila. Búrka utíchla a to Mercy upokojilo.

„Musím sa ísť ešte osprchovať, srdiečko." pohladil ju po vlasoch a pozrel do jej krištáľových očí.

Videl v nich toľko nehy, až mal pocit, že mu o chvíľu prestane biť srdce.

Veľmi sa snažil držať späť, lenže keď sa k nemu ešte viac pritisla, neovládol sa.

Zobral si jej ústa do parády, ona pritlačila ruky k jeho hrudi a prechádzala nimi hore a dolu. Vzrušovalo ho to ako ešte nič a nikdy predtým.

Ruky mu skĺzli na jej poddajný pás, pohladil ju po nahom brušku. Zastonala mu do úst a odlepila svoje pery od tých jeho.

Keď jej pozrel do očí, videl v nich hlboký cit, ktorý sa pomaly dostával na povrch.

„Neunáhlime to, Mercy." prosil ju zúfalým tónom, pretože nechcel nič urýchliť.

Tá sa na neho iba usmiala a opätovne ho pobozkala. Zazdalo sa mu, že to bol bozk na rozlúčku a to nemohol dopustiť.

„Nelúč sa so mnou." vyčítavo jej pozrel do tváre, celý udýchaný.

„Ja sa s tebou nelúčim." milo sa usmiala.

Nevedel, čo skúša, no vedel, že nemôžu pokračovať.

„Mercy, nebolo by to správne." povedal a s ťažkosťami opustil jej izbu. Mercy sa sama pre seba usmiala, pretože zistila, že môže Jeremymu veriť v ďalšej veci. Skúšala, ako sa zachová a on uspel!

Jeremy mal ešte dlho v ústach jej chuť, v spomienkach jej pery. Studenou sprchou schladil svoje rozhorúčené telo a obliekol si veľké tričko, ktoré mu krásne tvarovalo svaly, a boxerky.

Chvíľu stál iba tak na chodbe a rozmýšľal, či má nakuknúť do jej izby. Nakoniec sa odhodlal zaklopať a pomaly poodchýlil dvere. Mercy tvrdo spala, zababušená v hrubej prikrývke. Podišiel k nej, venoval jej zamatový bozk na čelo a zavrel za sebou dvere.

Neskoro v noci sa Jeremy zobudil na obrovský hrmot, ktorý prichádzal z vonku. Okamžite si spomenul na Mercy a vyskočil z postele. Pretrel si unavené oči a otvoril dvere na svojej spálni. Oproti nemu stála Mercy, tiež ešte v bdelom stave. Dolná pera sa jej chvela, oči mala červené.

Nikto nepovedal ani slovka, iba Jeremy roztiahol svoju náruč, aby sa v nej Mercy mohla skryť. Vďačne ju prijala a nepatrným gestom, kedy mu rukou prešla po obnaženom stehne, ihneď prebrala Jeremyho k životu.

Vzápätí pocítila, ako na ňu reaguje. Mužnosť, ktorá sa tlačila k jej bruchu, roztrepotala motýliky v jej bruchu.

„Prepáč." vyslovili naraz a zároveň si venovali chápavý úsmev.

„Budeme tu iba tak stáť?" snažil sa to odľahčiť Jeremy.

„Môžeme ísť, prosím, ku tebe? V mojej izbe je nádherne vidieť to „tornádo smrti"." priznala zahanbene a pozrela naňho.

Jeremy uložil Mercy do svojej postele a ľahol si pri ňu. Túlila sa k nemu, až pokiaľ s hlasným sprievodom bleskov nezaspala.

Niečo jej sľúbil a to aj dodrží. Keď si bol istý, že tvrdo spí, odišiel do izby, kde mala spať ona.

KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔Where stories live. Discover now